Príspevok analyzuje vývoj poznatkov v oblasti posudzovania mikroplastov. Zameriava sa na výskyt uvedených častíc v ekosystémoch a vo svetovom oceáne. Zároveň zhŕňa doterajšie poznatky o vplyvoch uvedených odpadov na ľudské zdravie a ľudské telo a taktiež na iné živé súčasti prírody a krajiny.
V posledných rokoch početné štúdie našli stopy plastov na najodľahlejších miestach sveta vrátane oboch polárnych kruhov. Obavy z tohto typu kontaminácie viedli k zákazu plastových príborov alebo trblietok. Tento materiál kontaminuje nielen celé predmety, ktorých degradácia trvá storočia, ale aj menšie častice, ktoré sa z neho uvoľňujú. Mikroplasty, úlomky v rozmedzí od piatich milimetrov do jednej milióntiny metra, 50-krát tenšie ako ľudský vlas, sústredili pozornosť až doteraz, no je známe, že plasty možno naďalej deliť na ešte menšie časti, takmer do nekonečna. [2]
Nanoplasty, dosahujúce až miliardtinu metra, sú také malé, že dokážu prejsť všetkými ľudskými tkanivami, prejsť krvným obehom a dostať sa až do mozgu či placenty tehotných žien. Hoci existujú obavy z jeho zdravotných účinkov, štúdie sú v počiatočnom štádiu a dokonca aj poznatky o jeho prítomnosti sú obmedzené. V januári tohto roka publikovali vedci z Kolumbijskej univerzity v New Yorku v Zborníku Americkej Akadémie Vied [1] analýzu, v ktorej skúmali, či sa v balenej vode nachádzajú nanoplasty, akého druhu a v akom množstve. Pomocou techniky nazývanej stimulovaná Ramanova rozptylová mikroskopia, ktorej jedným z vynálezcov je Wei Min, spoluautor štúdie, zistili, že v priemere sa v každom litri balenej vody našlo asi štvrť milióna spomenutých plastových častíc. [2]
Jednou z najčastejších zložiek uvedených nanoplastov bol polyetyléntereftalát, materiál, z ktorého sa zvyčajne vyrábajú plastové fľaše. Podľa zodpovedných za štúdiu sa tieto častice môžu uvoľňovať pri zahrievaní fliaš, pri ich stláčaní alebo pri otváraní a zatváraní uzáveru. Častejšie sa však v uvedených obaloch vyskytoval polyamid, typ nylonu, ktorý podľa komunikátu z Kolumbijskej univerzity pravdepodobne pochádza z plastových filtrov používaných na čistenie fliaš pred ich plnením. Zvyšok najbežnejších nájdených materiálov pravdepodobne pochádza z rôznych priemyselných procesov súvisiacich s plnením do fliaš. Vedcom sa podarilo vyvinúť na pozorovanie nanočastíc, avšak ich následná identifikácia bola zložitejšia. Následne však dokázali pozorovať množstvá nanočastíc patriacich do skupiny siedmich druhov bežných plastov a jednotlivo ich spočítať. Tento výbe