Príspevok analyzuje účinky, ktoré vytvára organický odpad vo vzťahu ku klimatickej kríze. Zameriava sa predovšetkým na porovnanie nakladania s organickým odpadom v podobe skládkovania odpadov a kompostovania odpadov. V závere sa príspevok zameriava na plytvanie potravinami ako jednu z príčin nadmerného vzniku organických odpadov.
Odpad, ktorý vytvárame, môže mať veľký vplyv na životné prostredie a spôsobiť emisie skleníkových plynov, ktoré prispievajú k zmene klímy. Možno ho klasifikovať podľa jeho zloženia. Ide predovšetkým o organický odpad, ktorý je biologického pôvodu. Vytvárajú ho rastliny a potraviny. Ďalším druhom je anorganický odpad, za ktorý možno považovať (čokoľvek, čo nie je organického pôvodu, ako napríklad plasty alebo kovy). Okrem uvedených druhov rozlišujeme tzv. zmesi odpadu, ktoré môžu vytvárať spomenuté odpady a tzv. nebezpečný odpad, ktorým je v podstate čokoľvek s vysoko potenciálne toxickými alebo pre životné prostredie nebezpečnými vlastnosťami. Do uvedenej kategórie zaraďujeme napríklad rozpúšťadlá alebo chemické farbivá. Existuje aj kategória špeciálneho odpadu nazývaná tuhý komunálny odpad, ktorá označuje to, čo v bežnej reči nazývame odpadkami. Spomenutú skupinu vytvára odpad z domácností rôzneho charakteru. Podľa Svetovej banky sa vo svete ročne vyprodukuje 2 010 miliónov ton tuhého komunálneho odpadu. Jeho riadenie a priemyselné spracovanie je jedným z hlavných prispievateľov ku klimatickým zmenám. Odpadové hospodárstvo ovplyvňuje zmenu klímy v dôsledku emisií metánu zo skládok, energetického zhodnocovania odpadu alebo prepravy odpadu na veľké vzdialenosti. Aj keď organická hmota môže vyvolávať dojem neškodného odpadu, a to preto, že mnohí si môžu myslieť, že sa rozkladá a zúrodňuje Zem, v skutočnosti je táto predstava ďaleko od reality. Plytvanie potravinami sa stáva čoraz dôležitejším globálnym problémom kvôli svojim ekonomickým, sociálnym a environmentálnym dôsledkom. [1]
Proces degradácie organického odpadu identifikuje súčasná veda ako významný zdroj emisií, ktorý prispieva k environmentálnym účinkom v regionálnom (eutrofizácia a acidifikácia) a celosvetovom meradle (zmena klímy, ničenie ozónovej vrstvy). Hlavné toky organického odpadu vznikajú v mestských aj priemyselných oblastiach a sú spojené najmä so systémami živočíšnej výroby. Typ úpravy a podmienky, v ktorých sa vykonáva spracovanie organického odpadu, zohrávajú zásadnú úlohu v rozsahu, v akom sa z neho vznikajúce skleníkové plyny produkujú. Trvalo udržateľné nakladanie s organickým odpadom by preto malo zahŕňať postupy, ktoré minimalizujú spomenuté emisie a zároveň zaručia agronomickú hodnotu kon