Odpadové hospodárstvo

V tomto článku sa pozrieme na manažment odpadového hospodárstva obcí a na to, ako vedenie evidencie, oznamovanie a zverejňovanie údajov z evidencie súvisí s úrovňou vytriedenia odpadov, plnením cieľov zberu odpadov z obalov a neobalových výrobkov v komunálnom odpade, s dodržiavaním štandardov zberu vedúcim k napĺňaniu cieľov v oblasti komunálnych odpadov a k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov. Ukážeme si, že vízia triedenia nie je len o samotnom zbere a triedení odpadu, ale aj o správnom a premyslenom prístupe, ktorý prináša konkrétne a viditeľné výsledky.

Medzinárodná konferencia zameraná na klimatickú adaptáciu miest, obcí a zastavaného územia sa bude konať 28. - 29. októbra 2025 v Bratislave. 

Slovenská republika má pred sebou nevyhnutnú úlohu v napĺňaní cieľov v oblasti odpadového hospodárstva v súlade s odpadovou politikou Európskej únie. Napomôcť dosiahnuť spoločný cieľ EÚ recyklovať 65 % komunálneho odpadu do roku 2035 a znížiť objem skládok na najviac 10 % komunálneho odpadu do roku 2035 majú aj zvýšené poplatky za uloženie odpadu na skládky. K zvýšeniu poplatkov na rozdiel od iných krajín EÚ zatiaľ u nás nedošlo. Významným nástrojom pre dosiahnutie stanovených cieľov môže byť aj finančná motivácia občanov k triedeniu komunálneho odpadu, ako uvádzame v tomto článku.

Ide o strategický dokument vlády Slovenskej republiky, ktorý určuje smerovanie odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a predchádzanie vzniku odpadu vrátane predchádzania vzniku potravinového odpadu do roku 2035. 

Stanoviská verejnosti k oznámeniu o strategickom dokumente „Stratégia odpadového hospodárstva SR do roku 2035 možno predkladať najneskôr do 15 dní od zverejnenia oznámenia v centrálnom informačnom systéme (www.enviroportal.sk/sk/eia) na adresu:...

Ciele znižovania spotreby ľahkých plastových tašiek boli stanovené už v roku 2015 so začiatkom vykazovania v roku 2018. Ich nastaveniu predchádzali štúdie zamerané na výrobný sektor, posúdenie hospodárskych a sociálnych vplyvov rôznych politík na zníženie množstva plastových tašiek na jedno použitie [1]. Nasledovali ich štúdie posúdenia životného cyklu (LCA) [2, 3, 4], ďalej vplyvu oxo-degradovateľných plastových tašiek na životné prostredie, po ktorom prišiel zákaz uvedenia takýchto tašiek na trh [5, 6]. V súčasnosti sa štúdie zaoberajú biodegradovateľnými alternatívami [7]. Z hľadiska vplyvu a dopadu na životné prostredie sa v hierarchii odpadového hospodárstva uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu. Ako to s cieľmi v znižovaní spotreby ľahkých plastových tašiek vyzerá na Slovensku a ako v členských štátoch EÚ?

Prezentácia je zameraná na najdôležitejšie zmeny v legislatívnej úprave odpadového hospodárstva, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2021 a 2022. Pôjde o novely zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“), novelu vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch a novelu vyhlášky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov, novelu zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a novelu Nariadenia vlády k poplatkom č. 207/2021 Z. z., ako aj schválenie nového Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2021 – 2025. 

Príspevok analyzuje možnosti zavedenia triedeného zberu textilu v SR. Uvedenú požiadavku včlenil do oblasti právnej úpravy odpadového hospodárstva slovenský zákonodarca na základe záväzkov vyplývajúcich z európskej legislatívy. Analýza zohľadňuje začlenenie textilného odpadu v rámci komunálneho odpadu a zahŕňa aj potenciál produkcie následných výrobkov textilného recyklátu. 

Je zaujímavé sledovať, ako sa v aktuálnych debatách pracuje s pojmom odpadové hospodárstvo a obehové hospodárstvo. Prichádza k ich zamieňaniu, rôznym interpretáciám a porovnávaniu, výsledkom čoho je často nesprávne posúdenie a vyhodnotenie otázok a oblastí aplikácie.

V snahe optimalizovať náklady na odpadové hospodárstvo hľadajú mestá a obce nástroje, ako zlepšiť mieru triedenia. Jednou z možností, ako zvýšiť množstvo vytriedeného odpadu, je vybudovanie zberného dvora. Pri jeho vytvorení alebo úprave by však samosprávy mali dbať na to, aby nebol len miestom pre ukladanie odpadu, ale pomohol im dosiahnuť stanovené ciele a nezaťažoval ich po administratívnej a prevádzkovej stránke.

Príspevok analyzuje mieru pozitív a negatív zariadení na energetické využívanie odpadov (ďalej len „ZEVO“). Autor sa snaží posúdiť, aké sú súčasné možnosti produkcie tepla a elektrickej energie z komunálnych odpadov. V tomto smere sa však autor súčasne zamýšľa nad vzťahom uvedeného spôsobu nakladania s odpadom k nadradeným činnostiam v rámci hierarchie odpadového hospodárstva.

Ochranu zdravia ľudí, životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, klimatické zmeny, znižovanie uhlíkovej stopy či obehové hospodárstvo a cirkulárnu ekonomiku spája okrem iného aj jeden závažný problém – celosvetovo narastajúci objem odpadu a hľadanie ciest a spôsobov na jeho znižovanie a zastavenie tempa rastu. Návrhy riešení sú prijímané na globálnych aj národných úrovniach. Týkajú sa znižovania odpadov ako celku, ciest na predchádzanie ich vzniku, ale aj jednotlivých problémových komodít odpadov.

Ako vznik odpadov z triedeného zberu, správne vedenie evidencie a ohlasovanie údajov súvisí s úrovňou vytriedenia odpadov v obci, s plnením cieľa zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v komunálnom odpade a s plnením štandardu zberu sa dozviete v nasledujúcom príspevku.

Riadenie odpadového hospodárstva na základe faktov sa stáva nevyhnutnosťou. Ak totiž mestá a obce poznajú dáta o skutočnej produkcii odpadov z domácností, môžu plánovať, rozhodovať, nastaviť spravodlivé poplatky či adresne vzdelávať a motivovať občanov. Všetky potrebné informácie v prehľadnom zobrazení im poskytne elektronický evidenčný systém ELWIS.

S logistikou odpadového hospodárstva veľmi úzko súvisí aj manažérstvo [1] zberu odpadov. Odpadové hospodárstvo (­anglicky „waste management“) je odvetvím, ktoré sa týka bezprostredne všetkých stupňov výrobného a spotrebného cyklu, od ťažby surovín cez výrobu, dopravu a spotrebu produktov až po ich zneškodnenie. Odpadové hospodárstvo predstavuje v celosvetovom meradle komplex faktorov, ktoré odrážajú predovšetkým úroveň využívania surovinových vstupov a starostlivosť o životné prostredie. Niektoré otázky, ktoré sa skôr považovali len za lokálnu záležitosť, sú dnes otázkami medzinárodného a globálneho charakteru.

Najneskôr do 5. júla 2020 by mali vo väčšine vstúpiť do účinnosti legislatív členských štátov EÚ zmeny ako nové definície, vyššie recyklačné ciele, minimálne požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, rozšírenie povinného triedeného zberu pre textil do konca roku 2025 či boj s potravinovým odpadom, ktoré prináša tzv. odpadový balík.

Deliaca čiara, kedy je určitú látku alebo vec možné považovať za produkt a kedy za odpad [1], je v mnohých prípadoch veľmi tenká. Pre výrobcov a ich obchodných partnerov má však táto otázka zásadný význam. Kým odpad podlieha prísnej legislatíve v oblasti odpadového hospodárstva, tak produkt je z tejto legislatívy vyňatý.

Neoddeliteľnou súčasťou manažérstva zberu odpadov je aj zneškodnenie odpadu. Druhá časť príspevku rozoberá dve možnosti zneškodňovania, a to progresívnu metódu spaľovania odpadu a na druhej strane najjednoduchšiu, najstaršiu a najrozšírenejšiu metódu skládkovania odpadov.

Pandémia COVID-19 spôsobená koronavírusom vytvorila problémy aj v odpadovom hospodárstve. Vo väčšine svetových metropol, kde pandémia prepukla naplno, bol pozorovaný prudký nárast zdravotníckeho odpadu. Tento odpad bol spočiatku považovaný za možnú hrozbu prenosu koronavírusu. Neskôr sa potvrdilo, že nebol zaznamenaný žiadny prípad prenosu infekcie z odpadu na človeka. Na území SR bol v čase výskytu pandémie pozorovaný až 25 %-ný nárast tvorby komunálneho odpadu.

Politika odpadového hospodárstva vytvára na úrovni práva EÚ súčasť politiky životného prostredia podľa čl. 191 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) [1] ako jedného z primárnych prameňov práva EÚ. Na sekundárnej úrovni kreuje základný právny rámec nakladania s odpadmi smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „smernica o odpade“). Preambula uvedenej smernice vymedzuje prvoradý cieľ každej politiky v oblasti odpadov, ktorým by mala byť minimalizácia negatívnych účinkov tvorby a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie.