Deliaca čiara, kedy je určitú látku alebo vec možné považovať za produkt a kedy za odpad [1], je v mnohých prípadoch veľmi tenká. Pre výrobcov a ich obchodných partnerov má však táto otázka zásadný význam. Kým odpad podlieha prísnej legislatíve v oblasti odpadového hospodárstva, tak produkt je z tejto legislatívy vyňatý.
Niekde na pomedzí stojí navyše tzv. vedľajší produkt, ktorý je síce pojmom odpadového práva, avšak len s cieľom stanoviť kritériá, na základe ktorých sa vedľajší produkt nepovažuje za odpad, a teda s ním možno voľne nakladať ako s produktom.
Vedľajší produkt je v zákone č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (§ 2 ods. 4) definovaný prostredníctvom viacerých podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Tieto podmienky vychádzajú z
čl. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc, ako aj príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. [2]