Označovanie je pri obaloch, z ktorých následne vzniká odpad, stále viac skloňovaná téma. Každý "účastník" reťazca od vzniku obalu po jeho zhodnotenie, opätovné použitie či zneškodnenie však pod označovaním môže rozumieť "svoje" požiadavky na označovanie.
Pri výrobe obalov môže vznikať značka, ktorá identifikuje materiál, ale nemá primárny účel propagovať recyklovateľnosť obalu. Ďalej sú to grafické značky na označovanie obalov podľa odpadovej legislatívy, ktoré sú pre výrobcu obalov dobrovoľné. U jednorazových plastov vstúpilo 3. júla 2021 do platnosti označovanie obalov hygienických potrieb (vložiek, tampónov a tampónových aplikátorov), obalov vlhčených utierok na osobné použitie a použitie v domácnosti, označenie tabakových výrobkov s filtrami a filtrov uvádzaných na trh na použitie v kombinácii s tabakovými výrobkami a označenie pohárov na nápoje vyrobených čiastočne alebo úplne z plastu. V poslednej dobe sa čoraz viac skloňuje aj označovanie obalov pre potreby triedenia a následnej recyklácie, ktoré nájde svoje použitie, keď sa obal stane odpadom. Obaly častokrát dopĺňajú aj environmentálne značky a certifikáty (obr. 1), ktoré majú spotrebiteľovi ukázať, že produkt spĺňa vybrané environmentálne kritériá, je šetrnejší alebo vyrobený fair trade, kompostovateľný a podobne. Problémom však je, že výrobca, ktorý si obal objednáva na zabalenie výrobku, distribútor či verejnosť častokrát nevie rozlíšiť, či je značka produktom ekologického výrobného postupu, či prešla nezávislou certifikáciou (zvyčajne certifikát má číslo, ktoré možno overiť), alebo je len formou marketingovej manipulácie (tzv. greenwashing).
Obrázok 1 Príklad certifikačných a environmentálnych značiek (Zdroj: Vlastné fotografie autora obalov
výrobkov s anonymizovaným číslom)