Odpady

Disharmónia v harmonizácii pri uplatňovaní nariadenia o obaloch

Mgr. Mária Trošanová PhD.

Vydáno: Včera 19 minút čítania

Jednotné pravidlá pre obaly majú podnikom uľahčiť pôsobenie na európskom trhu. Čo však robiť, keď ich uplatňovanie sprevádzajú odklady, nejasné usmernenia a rozdielne prístupy členských štátov? Článok pomôže čitateľovi zorientovať sa v kľúčových legislatívnych neistotách a rozpoznať, ktoré z nich môžu ovplyvniť povinnosti podnikov. Ponúka tak lepší základ na plánovanie ďalších krokov a prípravu na nové požiadavky.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/40 z 19. decembra 2024 o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (ďalej len „nariadenie o obaloch“) sa začalo uplatňovať a prinieslo prvé povinnosti 12. augusta tohto roka s postupným nábehom ďalších v nasledujúcich rokoch. Začiatky bývajú komplikované, avšak ambicióznosť legislatívcov a realita praxe sa často nestretávajú v plánovanom harmonograme.

Nariadenie o obaloch vzniklo nielen ako reakcia na nadmernú spotrebu obalov, podporu predchádzania vzniku odpadov z nich, ako najvyššieho stupňa hierarchie odpadového hospodárstva, zlepšenie recyklácie a recyklovateľnosti, zameranie sa na dizajn, ale aj na odstránenie prekážok na vnútornom trhu v dôsledku rôznych pravidiel jednotlivých členských štátov v oblasti obalov a odpadov z nich ^[1] .

Nariadeniu predchádzala smernica o obaloch a odpadoch z obalov a smernica o odpade zavádzajúca minimálne požiadavky na rozšírenú zodpovednosť výrobcov (ďalej ako „RZV“). Ich implementácia a forma, ako dospieť k plneniu cieľov či zavedeniu rozšírenej zodpovednosti výrobcov bola ponechaná na úroveň členského štátu EÚ. Nastávali tak situácie, keď jedna členská krajina išla na minimálne požiadavky pre naplnenie legislatívneho rámca EÚ, pričom iná pri transpozícii nadmerne regulovala a prostredníctvom vnútroštátnych predpisov rozšírila rozsah pôsobnosti smerníc napr. vo vytvorení samostatného označovania obalov, či zákazoch značiek bežne fungujúcich na trhoch iných štátov EÚ.

Výrobcom to nielenže spôsobilo problém s priestorom na obale a umiestnením značiek na obale, navýšení nákladov na tlač, ale aj obmedzilo možnosť pristupovať na trh v každom štáte. Spotrebitelia rozdielnosť pociťovali pri prekročení hraníc, napr. v označovaní nádob či v rôznych pravidlách zberu. V jednom členskom štáte prislúchal modrý kontajner papierovým odpadom z obalov, kým v inom plastovým. Preto cieľ nariadenia o obaloch zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania, voľný pohyb obalov na vnútornom trhu, znížiť administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov by mal byť vnímaný pozitívne. Problémom však je, že začiatok príprav na uplatňovanie a uplatňovanie nezačalo najlepšie ^[1] .

Bariéry v uplatňovaní nariadenia o obaloch - omeškania na strane Komisie

Už príprava nariadenia o obaloch ukázala, že plánovanie termínov nie je silnou stránkou európskych inštitúcií ^[2] . Preto veľkým pozitívom a poučením sa z predchádzajúcich legislatívnych aktov je uplatňovanie povinností naviazané na nadobudnutia účinnosti vykonávacieho/delegovaného aktu, pokiaľ nastáva neskôr, ako bolo plánované. Od zverejnenia nariadenia o obaloch v Úradnom vestníku 22. januára 2025 až doteraz mala byť zahájená príprava a v niektorých prípadoch už aj zverejnenie viacerých vykonávacích aktov.

Prvým hotovým mal byť do 12. februára 2026 vykonávací akt k registru výrobcov. Majú sa v ňom stanoviť pravidlá národných registrov výrobcov a povinnosti výrobcov podávať správy svojím národným systémom. V súčasnosti je v období

po predkladaní spätnej väzby

, ktorá bola ukončená 10. septembra 2026. Zverejnený je návrh vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)

Máte predplatné? Prihláste sa