Obaly

Obaly a obalové materiály tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho života. Do rôznych obalov, z rôznych materiálov sa balia potraviny, nápoje, čistiace a pracie prostriedky, lieky, agrochemikálie, ale aj spotrebný tovar, elektronika, stavebné materiály, nábytok atď. Ako sa vzájomne líšia balené materiály, tak sa líšia aj použité obaly, a to nielen z hľadiska tvaru a formy, ale hlavne z hľadiska použitých materiálov. Ich paleta je pritom veľmi pestrá - papier, kartón, sklo, plasty, drevo či plech. Obaly sú v podstate jednorazové, jednoúčelové výrobky s krátkou dobou životnosti. Aj preto obaly a obalové materiály tvoria relatívne najväčší podiel v komunálnom odpade.

Plasty predstavujú veľmi veľkú skupinu polymérov na organickej báze s rôznymi chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami. Vlastnosti všetkých plastových materiálov sa môžu meniť a zlepšovať použitím prísad (napríklad farbivá, zmäkčovadlá, stabilizátory, spomaľovače horenia, nadúvadlá a biocídy), ktoré však môžu byť na báze nebezpečných látok [1] . Poznatky vedy, výskumu a praxe pribúdajú. Produkcia plastov výrazne neklesá. Ambicióznosť posledných legislatívnych zmien v EÚ preto možno chápať. Otázkou je, ako dosiahneme konkrétne ciele a či ostaneme v ekonomickej udržateľnosti v porovnaní s environmentálnym prínosom.

Nariadenie o obaloch a odpade z obalov prináša revolúciu v obalovom priemysle. Jeho uplatňovanie je síce naplánované až od polovice budúceho roka, ale na zmeny, ktoré prináša, sa treba vopred pripraviť. Medzi takéto zmeny patrí aj samotné určenie pôsobnosti nariadenia, a teda zadefinovanie si, na ktoré výrobky sa vzťahovať nebude a na ktoré áno, keďže následne na tieto obaly nadväzujú dodatočné povinnosti týkajúce sa hlavne dizajnu obalu, ale aj označovania. Práve preto sa v tomto článku pozrieme bližšie na samotný pojem obal.

EU deforestation regulation - tzv. EUDR [1] (ďalej „nariadenie“ alebo „EUDR“) je platné od 29. júna 2023 a jeho cieľom je predchádzať odlesňovaniu, keďže odlesňovanie v značnej miere negatívne ovplyvňuje životné prostredie, čo nezapadá do plánov a cieľov Európskej únie v zmysle zelenej udržateľnej budúcnosti. Vďaka tomuto nariadeniu by sa malo ušetriť 248 000 hektárov lesa, ktoré by inak do roku 2030 mohli byť odlesnené.

EUDR alebo nariadenie o odlesňovaní je ďalší doplnok európskej legislatívy, ako dosiahnuť krajšiu a zelenšiu Európu. Článok sa zameriava na jednotlivé ustanovenia nariadenia, a to na aké komodity a spoločnosti sa nariadenie vzťahuje, ich povinnosti, poukazuje na ešte nevyjasnené oblasti vrátane bližšieho pohľadu na problematiku obalov.

Obaly sú kľúčové pre moderné obehové hospodárstvo, no zároveň predstavujú environmentálnu výzvu. Článok analyzuje dynamiku rozšírenej zodpovednosti výrobcov v EÚ zameriavajúc sa na legislatívne požiadavky, inovácie v obalových materiáloch a harmonizáciu pravidiel na jednotnom trhu. Skúma aktuálne trendy v udržateľnosti, recyklácii a znižovaní obalového odpadu, ako aj nové regulačné opatrenia, ktoré formujú budúcnosť obalového priemyslu.

Zmeny v odpadovej legislatíve nenastávajú len vo zvyšujúcich sa cieľoch a počte opatrení na dosiahnutie týchto cieľov v oblasti odpadového či obehového hospodárstva, ale aj v úprave a precizovaní terminológie na ich dosiahnutie. To platí aj pre nahliadanie na recyklovateľnosť obalov, recykláciu a jej výpočet.

Som tuzemský platiteľ DPH, nakupujem a predávam tovar aj vrátane vratných obalov. Konkrétne dodávam pivo vo vratných fľašiach, ktoré sú uložené v plastových prepravkách. Tieto prepravky môžem fakturovať bez DPH ako zálohové obaly?

V posledných rokoch dochádza k skracovaniu intervalov pre sprísňovanie odpadovej legislatívy. V tesnom závese odpadového balíka priniesla Európska komisia návrh smernice o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Opatrenia a zvýšené ciele opätovného použitia a recyklácie, monitoringu či znižovanie spotreby určitých plastových výrobkov a iné ešte nestihli prísť do praxe a už je tu návrh nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov, ktorý je opäť prísnejší. Pre dosiahnutie opatrení a cieľov zameraných aj v prospech obehovosti núti výrobcov zamerať sa na dizajn obalov, ktorý je jednou z dôležitých fáz udržateľnosti a prechodu na obehové hospodárstvo.

Označovanie je pri obaloch, z ktorých následne vzniká odpad, stále viac skloňovaná téma. Každý "účastník" reťazca od vzniku obalu po jeho zhodnotenie, opätovné použitie či zneškodnenie však pod označovaním môže rozumieť "svoje" požiadavky na označovanie.

Európska komisia (ďalej len „EK“) zverejnila druhý diel dokumentu s názvom „Zelená dohoda“. Navrhla v ňom nové celoeurópske pravidlá v oblasti obalov. Práve na ich výrobu sa používajú primárne suroviny, a to v prípade plastov až v 40 percentách a pri papierových obaloch až v 50 percentách. [1] Navrhované pravidlá majú umožniť spotrebiteľom zvoliť si opätovne použiteľné obaly, odbúrať zbytočné obaly, obmedziť nadmerné balenia a poskytnúť jasné označenie na podporu správnej recyklácie.

Ako bude vyzerať ekomodulácia je napriek blížiacemu sa termínu na konci roka stále neznáme. To však neznamená, že výrobca obalov nemôže vykročiť vpred a venovať čas príprave na zložitejšie vykazovanie, ktorému sa zrejme nevyhneme, ale aj k prezisteniu obalových možností, v ktorých výrobky uvádza na trh. Nie vždy treba vymýšľať niečo nové, niekedy sa stačí poobzerať naokolo a vybrať si.

Pokračovanie článku prináša informácie, ako sa odpady z obalov z domácností podieľajú na plnení cieľov, aký bol obsah zberných nádob vo vybraných mestách a možnosti nakladania s odpadmi z obalov v kontexte obehovosti. 

Dňa 2. júna 2022 bola v Zbierke zákonov SR zverejnená novela, ktorá ustanovila nové povinnosti pre zberové spoločnosti. Môžete nám vysvetliť, o aké povinnosti vlastne ide?

Ekomodulovanie poplatku pre výrobcov má za cieľ motivovať k výrobe efektívnejšie recyklovateľných obalov a výrobkov. Aké sú možnosti nastavenia ekomodulačného vzorca? Bude ďalším krokom zavedenie opakovane použiteľných obalov?

Už takmer pol roka platí na Slovensku zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“). O tomto zákone, dôvodoch jeho prijatia, výhradám voči nemu, jeho dopadoch na obyvateľstvo, ekológiu či separovaný zber komunálneho odpadu sa už veľa popísalo. Je však vhodné poukázať aj na ďalšie skutočnosti, ktoré sa ukazujú byť menšími či väčšími problémami.

Súčasťou akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo, ktorý prijala Európska komisia, bola revízia právnych predpisov EÚ o odpadoch prijatá v roku 2018 (tzv. odpadový balík). Zaviedli sa ambiciózne ciele týkajúce sa komunálneho odpadu, odpadu z obalov, zníženia množstva odpadu zo skládkovania a stanovili sa minimálne požiadavky na rozšírenú zodpovednosť výrobcu. Triedený zber v mestách a obciach je podstatnou súčasťou vykazovania dát pre plnenie cieľov. Článok prináša informácie, ako sa odpady z obalov z domácností podieľajú na plnení cieľov, aký bol obsah zberných nádob vo vybraných mestách a možnosti nakladania s odpadmi z obalov v kontexte obehovosti. 

Predmetom záujmu tohto článku nie je, koľko druhov mlieka existuje alebo posudzovať, či sa iné ako živočíšne mlieka majú právo volať „mlieko“. Mimochodom, túto otázku už vyriešil Európsky parlament, ktorý v minulom roku schválil zákaz slovne alebo vizuálne označiť potraviny na rastlinnej báze názvom odvodeným od mliečnych výrobkov (mlieko, smotana a pod.). Cieľom príspevku je poukázať na rozdielne vnímanie obalov, v ktorých sa mlieko nachádza, a z toho v budúcnosti vyplývajúce plnenie cieľa pre triedený zber, ktorý vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica SUP“).

Komunálny odpad je odpad tvorený z rôznych materiálov organického i neorganického pôvodu, z rôznych výrobkov líšiacich sa tvarom či veľkosťou. Pre tento typ odpadu je ťažko predpokladať jeho zloženie, a to tak po druhovej, ako aj materiálovej stránke. Jeho „aktuálne“ zloženie závisí od množstva faktorov ako miesto výskytu, ročné obdobie, ale tiež aj od zodpovednosti obyvateľov. Platí to najmä v súčasnosti, keď je už plne rozvinutý separovaný zber komunálneho odpadu vrátane zberu kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu.

Dominantné postavenie medzi obalovými materiálmi má jednoznačne PET (polyetyléntereftalát). Tento materiál vstúpil na obalový trh na prelome storočí a jeho nástup bol skutočne veľmi razantný. Za pomerne krátky čas sa stal najpoužívanejším obalovým materiálom. Nahrádzal nielen sklenené obaly, ale v mnohých prípadoch i plastové obaly – z PVC (polyvinylchloridu), PE (polyetylénu) či PP (polypropylénu). Obaly z PET si našli uplatnenie pri balení potravín, nápojov, rôznych chemických prípravkov, ale i technických výrobkov.