Eko-inovácia predstavuje v súčasnom právnom kontexte EÚ transformatívny proces, ktorý presahuje rámec bežného technologického vývoja. Ekologické inovácie, ktoré znižujú účinky na životné prostredie, zvyšujú odolnosť voči vonkajším tlakom a efektívnejšie využívajú zdroje, sú kľúčové pre podporu tohto prechodu na cirkulárnu ekonomiku a dosiahnutie cieľov Európskeho zeleného dohovoru. Ôsmy environmentálny akčný program EÚ podporuje environmentálne a klimatické akčné účely Európskej zelenej dohody tým, že urýchľuje prechod na regeneratívnu ekonomiku, ktorá planéte vracia viac, než prijíma, najmä prostredníctvom neustálych inovácií, prispôsobenia sa novým výzvam a spolutvorby.
Ekologické inovácie vo firmách vedú k zníženiu nákladov, zlepšujú schopnosť vytvárať nové príležitosti rastu a zvyšujú ich reputáciu medzi zákazníkmi. Eko-inovácie sú preto silným nástrojom na ochranu životného prostredia s pozitívnym účinkom na ekonomiku a spoločnosť.
Podľa definícií Green Forum
[1]
eko-inovácia zahŕňa akúkoľvek inovačnú aktivitu (procesnú, produktovú, organizačnú alebo marketingovú), ktorá vedie k zníženiu negatívnych účinkov na životné prostredie a k efektívnejšej alokácii zdrojov.
Z právneho hľadiska ide o paradigmatický posun eko-inovácií, ktoré sa z dobrovoľných iniciatív (soft law) stali imperatívnymi zákonnými požiadavkami (hard law), ktoré determinujú schopnosť subjektov pôsobiť na jednotnom trhu EÚ.
PRÁVNY RÁMEC A „ZELENÝ PORIADOK“
Základom právnej úpravy je Európska zelená dohoda (European Green Deal), ktorá transformuje klimatické ciele na záväzné normatívne akty.
Hierarchia a piliere európskeho práva
1.
Európsky klimatický predpis [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)]
[3]
- právny záväzok klimatickej neutrality do roku 2050.2.
Nariadenie o taxonómii [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)