Dňa 21. mája 2025 vláda SR svojím uznesením č. 266 schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/825 z 28. februára 2024, ktorou sa menia smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a prostredníctvom lepšieho informovania (ďalej len „smernica o greenwashingu“) [1] a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1799 z 13. júna 2024 o spoločných pravidlách na podporu opravy tovaru a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/2394 a smerníc (EÚ) 2019/771 a (EÚ) 2020/1828 (ďalej len „smernica o práve na opravu“) [2] .
Aktuálny stav
Ministerstvo hospodárstva SR predložilo 13. mája 2025 na rokovanie vlády SR návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“)
[3]
.
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 266 z 21. mája 2025 bol schválený návrh zákona a poveril predsedu vlády SR predložiť návrh zákona predsedovi Národnej rady SR na ďalšie ústavné prerokovanie
[4]
.
V programe aktuálne otvorenej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 27. mája 2025 o 13:00 sa návrh zákona nenachádza
[5]
.
Nasledujúca schôdza začne podľa harmonogramu 9. septembra 2025. Transponovaná smernica o greenwashingu má stanovený termín transpozície do 27. marca 2026 a smernica o práve na opravu do 31. júla 2026. Možno preto predpokladať, že stanovené transpozičné termíny budú dodržané.
Predkladacia správa
Ministerstvo hospodárstva SR v predkladacej správe uvádza nasledujúce:
„Návrh zákona má pomôcť spotrebiteľom pri prijímaní informovaných nákupných rozhodnutí s prihliadnutím na aspekty environmentálnych a sociálnych vplyvov ich rozhodnutí a podporiť udržateľnú spotrebu prostredníctvom podpory opravárenských služieb. Posilňuje sa informovanosť spotrebiteľov o životnosti tovaru, jeho opraviteľnosti, dostupnosti náhradných dielov či softvérových aktualizácií, rozširuje sa zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, o nové praktiky spojené napríklad s predčasným a plánovaným zastarávaním tovarov, používaním netransparentných a nedôveryhodných značiek udržateľnosti či zavádzajúcich environmentálnych tvrdení (tzv. greenwashing). Predlžuje sa zákonná lehota na uplatnenie zodpovednosti vady veci o jeden rok, ak si spotrebiteľ ako prostriedok nápravy vyberie opravu tovaru a zavádza sa nový informačný formulár, ktorý pomôže spotrebiteľom posúdiť a porovnať opravárenské služby.“