Pokračovanie článku prináša odpovede na otázky týkajúce sa kompetencií obce pri zlučovaní, rušení či ovplyvňovaní orgánov komunálnych neziskových organizácií. Ujasňuje, kde končí právomoc zakladateľa a kde začína autonómia právnickej osoby. Text ponúka cenné usmernenia pre obce, ktoré chcú postupovať v súlade so zákonom a predísť aplikačným pochybeniam.
Autonómia komunálnych právnických osôb
Komunálne právnické osoby založené obcou za účelom podnikania (hospodárskej činnosti) alebo realizovania všeobecne prospešných služieb predstavujú
sui generis
právne subjekty, ktorých legitimita fungovania navonok a rozhodovania vo vnútri je podmienená vzájomnou koherenciou (súhrou) na prvý pohľad protichodnej zákonnej úpravy.Zákonnosť právnych úkonov komunálnej právnickej osoby musí byť podrobená správnej (právne perfektnej) aplikácii:
a)
verejnoprávnej komunálnej úpravy - kompetencií orgánov obce pri nakladaní s majetkom a rozhodovaní o najdôležitejších úkonoch obce;
b)
súkromnoprávnej regulácie korporačného práva, ktorá je odlišná podľa konkrétnej právnej formy založenej právnickej osoby.
Obec založením samostatnej právnickej osoby „deleguje“ časť svojej majetkovej a rozhodovacej autonómie na samostatný súkromnoprávny subjekt, ktorého právna forma stanovuje základný rámec účelu, na ktorý bol založený. Ide o interdisciplinárnu problematiku, v rámci ktorej je na jednej strane obec ako orgán verejnej moci, ktorá má zákonnú povinnosť sledovať všestranný rozvoj územia obce a potreby obyvateľov a na strane druhej esenciálne postuláty práva obchodných spoločností a iných právnických osôb, ktoré sú niekedy so základnými funkciami obce v kolízii.
Takýmto postulátom korporačného práva je napríklad povinnosť členov predstavenstva v akciovej spoločnosti vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá v sebe zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou, neuprednostňovať vlastné záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Obdobne povinnosť lojality akcionárov a predstavenstva, ktorá, zjednodušene, znamená prioritu záujmov spoločnosti pred záujmami len niektorých akcionárov.
______________________________
Rozpor v týchto princípoch spočíva v odlišnosti záujmu, ktorý má sledovať obec ako orgán verejnej moci (záujmy obce a jej obyvateľov), a záujmu, ktorý má sledovať pri dodržiavaní povinnosti lojality v postavení akcionára (priorizovať záujmy spoločnosti, nie obce a jej obyvateľov).
______________________________
Okrem odlišností v základných prizmách, na ktorých spočíva komunálne a korporačné právo, vznikajú kolízie tiež v právnej subjektivite obce a komunálnej právnickej osoby, s ohľadom na potrebu diferenciácie štádia vytvorenia vôle - rozhodovania a jej prejavenia navonok.
V praxi častá nezákonnosť postupov je daná nejednoznačnosťou verejnoprávnej úpravy v určení, ktoré „oblasti života“ právnickej osoby je legitímne a primerané regulovať na úrovni obce ako orgánu verejnej moci. V tejto rovine je potrebné zohľadňovať samostatnosť právnej subjektivity a majetkovú autonómiu obce a ňou založenej právnickej osoby.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 8Tdo 124/2005: „V majetku akcionára sú vo vzťahu k akciovej spoločnosti len akcie, ktoré vlastní. Akcionár sa ako spoločník podieľa na výkone práv a povinností konkrétne zákonom stanovených. Akcionári neručia za záväzky spoločnosti za jej trvania. Akcionár preto nemôže byť priamo poškodenou osobou. Majetok akcionárov a akciových spoločností zahŕňa iné hodnoty (je odlišný), nie je možné osobu obvineného ako akcionára stotožniť s právnickou osobou, v ktorej je akcionárom, teda poškodeným. Majetok akciovej spoločnosti ako právnickej osoby je pre akcionára majetkom cudzím.“
______________________________
Majetková samostatnosť zakladateľa - obce a komunálnej neziskovej organizácie (alebo inej osoby súkromného práva) je jej definičným znakom, ktorého výrazom je to, že zakladateľ má vlastný majetok, za ktorý nesie samostatnú majetkovú zodpovednosť v právnych vzťahoch, do ktorých vstupuje. Zakladateľ teda nie je výlučným vlastníkom obchodného majetku neziskovej organizácie, ale ich vzťah je kreovaný právnym postavením zakladateľa v štruktúrach neziskovej organizácie.
______________________________
Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 11/2010: „