Naša zamestnankyňa nám v septembri 2017 po dlhodobej práceneschopnosti predložila rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku (45 %) a následne až do novembra 2017 bola opäť práceneschopná. Koncom novembra nás požiadala zo zdravotných dôvodov o okamžité skrátenie pracovnej doby na 5 hodín alebo možnosť zobrať si každú stredu v týždni neplatené voľno, pretože nezvláda plné pracovné zaťaženie. Jej žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že jej pracovná pozícia vyžaduje zamestnanca na plný pracovný úväzok a aktuálne ani nemáme možnosť ju preradiť na inú vhodnú prácu. Dohodu o skončení pracovného pomeru odmietla a znovu je vypísaná z dôvodu práceneschopnosti. Ako máme ďalej postupovať, ak s ňou chceme ukončiť pracovný pomer? Je ňou predložený posudok o invalidite dostatočný na to, aby sme jej dali výpoveď z výpovedného dôvodu spočívajúceho v dlhodobej strate jej zdravotnej spôsobilosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p., aj keď v ňom nie je žiadne odporúčanie pre zamestnávateľa týkajúce sa ďalšieho pracovného zaradenia zamestnankyne? Je potrebný na skončenie pracovného pomeru s ňou aj súhlas úradu práce sociálnych vecí a rodiny?
Vznik nároku na invalidný dôchodok nemožno automaticky považovať za dôvod na skončenie pracovného pomeru so zamestnancom. Rozhodujúce je, či zamestnanec vzhľadom na takéto lekárs