Podľa
§ 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb:
„Vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.“
Uvedené podmienky vyvlastnenia sú následne konkretizované v § 2 ods. 2 až § 6 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Naplnenie podmienok vyvlastnenia skúma vo vyvlastňovacom konaní vyvlastňovací orgán, ktorým je podľa
§ 7 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb príslušný okresný úrad v sídle kraja, v územnom obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba, o ktorej sa má konať, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Treba však rozlišovať vyvlastňovacie konanie (konanie o vyvlastnení) a tzv. "predvyvlastňovacie konanie",
v ktorom subjekt, v prospech ktorého sa má pozemok alebo stavba vyvlastniť, musí skúmať splnenie podmienok vyvlastnenia a pripraviť podklady na predloženie návrhu na vyvlastnenie na vyvlastňovací orgán.
Pri zamýšľanom vyvlastnení sa musí primárne skúmať
primeraný rozsah vyvlastnenia
. Zákonodarca uprednostňuje miernejší zásah do vlastníckych práv, a to
obmedzenie
vlastníckeho práva alebo
prechod vlastníckeho práva iba k časti
pozemku alebo stavby. Je potrebné vyhodnotiť, či účel nie je možné dosiahnuť obmedzením vlastníckeho práva, a nie prechodom vlastníckeho práva. Zákon upravuje situáciu, v ktorej by síce obmedzenie vlastníckeho práva bolo postačujúce, no pre vyvlastňovaného by to bolo nepriaznivejšie ako prechod vlastníckych práv. V tomto prípade sa rozhodne o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku.
Zákonodarca upravuje rovnaký postup aj v prípade, ak by sa vyvlastňovala len časť pozemku alebo stavby, no vyvlastňovaný by vzniesol námietku, že takéto čiastočné vyvlastnenie by vylúčilo užívanie zvyšnej časti jeho vlastníctva, resp. bolo by to spojené s neprimeranými ťažkosťami. Zákonodarca demonštratívne upravuje v § 2 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, čo možno považovať za takéto neprimerané ťažkosti.
Ustanovenia
§ 2 ods. 6 a 7 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb upravujú postup v prípade, ak sa pri vyvlastnení obmedzí alebo zruší právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Ďalší krok je
snaha o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku dohodou s vlastníkmi dotknutých pozemkov
. Výzva na uzavretie dohody musí byť písomná a musí obsahovať náležitosti vymedzené v
§ 3 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Podmienky doručenia výzvy na uzavretie dohody upravuje osobitne cestný zákon v § 17. Vyžaduje sa doporučené doručenie s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb vyžaduje z hľadiska preukázania skutočností existenciu písomného odmietnutia návrhu na uzatvorenie dohody zo strany vyvlastňovaného alebo dôkaz o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému.
Splnenie dohodovej časti predvyvlastňovacieho konania zákon nevyžaduje v taxatívne stanovených prípadoch (výnimky) podľa § 3 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, ak je:
a)
vyvlastňovaný neznámy alebo ak nie je známe miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo,
b)
vyvlastňovaný obmedzený v zmluvnej voľnosti zákonmi, rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu verejnej moci, ktorým sa mu zakazuje previesť vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe na iného, alebo
c)
hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti spochybnená podľa osobitného zákona."
V návrhu uvedenej dohody je okrem iného nevyhnutné
odôvodniť rozsah vyvlastnenia, verejný záujem na uskutočnení účelu vyvlastnenia
a v neposlednom rade musí dohoda obsahovať návrh náhrady za vyvlastnenie.
Náhrada za vyvlastnenie je upravená v
§ 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb.
Zákonodarca uprednostňuje majetkové vyrovnanie pridelením náhradného pozemku, ak je to možné a ak vyvlastňovaný s tým súhlasí. Ak táto podmienka nie je splnená, má sa navrhnúť primeraná náhrada v peniazoch určená v súlade so znaleckým posudkom nie starším ako dva roky.
Peňažná náhrada musí byť stanovená minimálne vo výške určenej znaleckým posudkom alebo vyššie.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb:
„Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.“
„Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.“
Z hľadiska preukázania verejného záujmu je nevyhnutné preukázať vo vyvlastňovacom konaní
súlad účelu vyvlastnenia s územnoplánovacou dokumentáciou,
a to na základe územného rozhodnutia, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce alebo mesta (ako orgánu samosprávy) o súlade účelu vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania. Záväzné stanovisko obce (mesta) je dôležité najmä pri tých účeloch vyvlastnenia, ktoré nevyžadujú vydanie územného rozhodnutia alebo územného súhlasu.
Až po preukázateľnom splnení všetkých týchto podmienok môže vyvlastniteľ podať písomný návrh na vyvlastnenie na príslušný okresný úrad v sídle kraja
, pričom týmto momentom
sa začne vyvlastňovacie konanie
.
K návrhu na vyvlastnenie je potrebné priložiť záväzné stanovisko obce alebo mesta o súlade účelu vyvlastnenia s územným plánom, preukázanie spôsobov pokusov o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe dohodou a ďalšie prílohy podľa zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb.
Záver
Ako prvý krok pri vyvlastnení je vždy potrebné zhodnotiť situáciu v obci, najmä posúdiť určenie rozsahu a druhu miestnych komunikácií obce. Následne treba určiť počet a druh miestnych komunikácií, v prípade ktorých pozemky pod nimi nie sú vo vlastníctve obce a ktoré je potrebné majetkovoprávne usporiadať. Dôležitá je aj príprava podkladov k miestnym komunikáciám, akými sú napríklad delimitačné protokoly, stavebné povolenia, osvedčenia, územný plán, rozhodnutia o zaradení do siete miestnych komunikácií a pod.
Následne sa určí pre obec najvhodnejší spôsob majetkovoprávneho usporiadania. Pre účely tzv. predvyvlastňovacej fázy treba najmä:
-
presne identifikovať pozemky, ktoré majú byť predmetom usporiadania;
-
stanoviť, aký je nevyhnutný rozsah vyvlastnenia k jednotlivým pozemkom, pričom ak sa má vyvlastňovať len časť pozemku, je potrebný geometrický plán;
-
obstarať znalecký posudok (znalecké posudky) na určenie primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky;
-
vyhodnotiť, či obec vlastní vhodné náhradné pozemky (majetkové vyrovnanie);
-
posúdiť, aký prínos bude mať pre obec (mesto) vyvlastnenie pozemkov a aké problémy sa vyvlastnením odstránia (argumentácia na zdôvodnenie verejného záujmu);
-
vyhodnotiť, či je vyvlastnenie v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania.
Až na základe kvalifikovaného vyhodnotenia uvedených údajov a skutočností sa môžu pripraviť ponuky na nadobudnutie vlastníckeho práva obcou k dotknutým pozemkom, prípadne už aj s návrhom kúpnej zmluvy. Na preukázanie splnenia snahy nadobudnúť predmetné pozemky dohodou je potrebný písomný nesúhlas vyvlastňovaného, resp. márne uplynutie lehoty na vyjadrenie z jeho strany.
Poslednou časťou "predvyvlastňovacej fázy" je príprava a podanie písomného návrhu na vyvlastnenie na príslušný okresný úrad v sídle kraja s prílohami uvedenými v zákone o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb.