Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Rakúsky model triedeného zberu komunálnych a priemyselných odpadov z obalov ako vzor pre Slovensko?
Dátum: Rubrika: Na aktuálnu tému
Na Slovensku sa dlhodobo diskutuje o efektívnosti a vhodnosti nastavenia systému triedeného zberu komunálnych a priemyselných odpadov z obalov a celého systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, pričom viacerí aktéri systému upozorňujú na jeho problémy a nedostatky. Predmetom tohto článku je predstavenie rakúskeho systému zberu komunálnych a priemyselných odpadov z obalov, ktorý môže slúžiť ako inšpirácia na zlepšenie nášho slovenského systému odpadového hospodárstva.
Napriek tomu, že elementárne opatrenia na úseku odpadovej právnej úpravy sú ustanovené spoločne pre štáty Európskej únie, napríklad prostredníctvom Smernice o odpade [1], jednotlivé štáty majú odlišné právne systémy. Rôzne systémy vedú k rôznym prístupom pri plnení európskych predpisov a taktiež k rôznej úspešnosti.
Legislatívny základ
Fundamentálny základ pre rakúsku odpadovú legislatívu predstavuje článok 10, ods. 1, bod 12 rakúskej ústavy
(Bundes-Verfassungsgesetz)
, ktorý určuje, že legislatíva týkajúca sa nakladania s odpadmi je v kompetencii príslušných orgánov na najvyššej - federálnej úrovni štátneho zriadenia. [2] Na tomto mieste pripomíname, že Rakúsko je spolkovou republikou, kde sú kompetencie rozdelené na federálnej úrovni a na úrovni jednotlivých deviatich spolkových krajín.
Na rakúskej federálnej úrovni je primárnym zdrojom všeobecnej odpadovej úpravy Federálny zákon č. 102/2002 o trvalo udržateľnom odpadovom hospodárstve
(Abfallwirtschaftsgesetz 2002 - AWG). [3]
Pre lepšie orientáciu uvádzame, že tento zákon možno rozsahom úpravy považovať za rakúsku obdobu slovenského zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "slovenský zákon o odpadoch").Na základe tohto zákona (pre prehľadnosť budeme v tomto článku používať zaužívanú skratku AWG) sú následne vydávané predpisy nielen na úrovni jednotlivých spolkových krajín, ale aj ďalšie podzákonné predpisy s federálnou účinnosťou. Ako príklad možno uviesť vyhlášky a nariadenia rakúskeho Spolkového ministerstva pre ochranu klímy, životné prostredie, energiu, mobilitu, inovácie a technológie
(Bundesministerium für Klimaschutz, Umwelt, Energie, Mobilität, Innovation und Technologie)
(ďalej len "ministerstvo"). Na úseku obalov z odpadov sú dôležité hlavne vyhláška ministerstva o predchádzaní a recyklácii odpadov z obalov a niektorých zvyškov tovaru
(Verpackungsverordnung 2014) [4]
(ďalej len "vyhláška o obaloch") či vyhláška BMK o vymedzení podielov na rozlíšenie medzi domácimi a komerčnými obalmi
(VerpackungsabgrenzungsV) [5]
(ďalej len "vyhláška o zaradení obalov"), ale aj ďalšie nariadenia a vyhlášky.Na účely implementácie cieľov a zásad AWG je ministerstvo najmenej každých šesť rokov povinné vypracovať spolkový plán odpadového hospodárstva
(Bundes-Abfallwirtschaftsplan)
, pričom aktuálne platný je z roku 2017. [6]Predstavenie rakúskeho systému Rakúske organizácie zodpovednosti výrobcov
Rakúsky systém zberu a triedenia odpadov z obalov prešiel výraznými zmenami v roku 2015. Do roku 2015 pôsobil v Rakúsku len jeden systém, ktorý zabezpečoval zber a zhodnocovanie odpadov z obalov, a teda mal monopolné postavenie. Proti monopolnému postaveniu tejto organizácie sa postavila Európska komisia, ktorá udelila pokutu za porušenie protimonopolných pravidiel EÚ. Od roku 2015 sa rakúsky trh otvoril aj pre iné podnikateľské subjekty.
Na základe novely AWG a vydania vyhlášky o obaloch sa zriadili viaceré zberné a recyklačné systémy (tzv.
Sammel- und Verwertungssysteme
), ktoré možno prirovnať k slovenským organizáciám zodpovednosti výrobcov, hoci sa vo viacerých aspektoch odlišujú, avšak pre ľahšiu zrozumiteľnosť ich budeme ďalej označovať ako "rakúske OZV".Rakúske OZV sú upravené v 5. časti AWG, t.j. ustanovenie § 29 a nasl. Zodpovedným orgánom štátnej správy je ministerstvo, ktoré schvaľuje ich žiadosti na registráciu, vydáva jednotlivé povolenia a takisto vedie a aktualizuje ich zoznam na svojej webstránke. [7] Rakúske OZV na úseku odpadov z obalov sú v tomto zozname rozdelené podľa toho, či spracovávajú obaly z domácností alebo priemyselné obaly, pričom možno spracovávať aj oba druhy obalov. Ministerstvo v zozname z októbra 2020 uvádza celkovo sedem rakúskych OZV, medzi ktoré patrí aj bývalý monopol, ktorý má stále najväčší trhový podiel.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
