Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Kompostovanie, patogény a príležitosti pozitívnych zmien

Dátum: Autor/i: PhDr. Lucia Baľák Lukáňová, OZ PedeVita, Živá záhrada s.r.o. Rubrika: Na aktuálnu tému

V otázke zneškodnenia alebo možného prežívania rastlinných a živočíšnych patogénov prevláda nielen verejne, ale čiastočne aj medzi odborníkmi nedostatok povedomia o schopnosti patogénov prežívať, resp. neprežívať meniace sa podmienky prostredia. V tomto článku sa preto pokúsime o priblíženie kľúčových aspektov prostredia vedúceho k množeniu versus k potlačeniu patogénov, o oddelenie neopodstatneného strachu od skutočných rizík, ktoré treba ošetriť, a o možnosti potlačenia patogénov kompostovaním.

Na začiatok treba zodpovedať otázku, prečo máme v otázke patogénov historicky viac strachu ako dát a čo je dôsledkom takéhoto stavu?
Schopnosť eliminovať patogény v prostredí človeka bola po tisícročia otázkou života a smrti. Naše súčasné poznatky v oblasti nakladania s mikrobiálnymi patogénmi stoja na dvoch hlavných pilieroch:
1.
Iniciálne experimenty Louisa Pasteura v 19. storočí ukázali, že účinným spôsobom eliminácie patogénov je po ňom pomenovaná "pasterizácia". Ide o
zabitie patogénov
. Najčastejšie zabíjame patogény teplom, antimikrobiálnymi látkami alebo žiarením. V extrémnom prípade zabijeme patogény spálením, čím ich zničíme energeticky a v závislosti od podmienok ekologicky a zdravotne problematickým spôsobom spolu aj s ich nosičom/substrátom.
2.
Metódy skúmania mikrobiómu boli až do umožnenia DNA sekvenácie na prelome 21. storočia obmedzené primárne na počítanie mikrobiálnych kolónií vypestovaných na živných médiách v miskách. Živné médiá pritom vyhovujú menej ako 0,1 % mikrobiálnych druhov pôdy (pričom pôda je naším najväčším genetickým zdrojom). Táto metóda je preto vhodná na potvrdenie prítomnosti patogénov, ale zvyšných 99,9 % prospešného mikrobiómu takýmto spôsobom nevieme identifikovať napriek tomu, že práve prospešná časť mikrobiómu spolu s podmienkami pre jej ďalší rast rozhoduje o osude potenciálne prítomných patogénov.
Medzi najproblematickejšie dôsledky takto obmedzeného pochopenia mikrobiómu a nakladania s poten­ciálnymi patogénmi patria:
-
Vyskytuje sa presvedčenie, že spaľovanie záhradného odpadu je nevyhnutná prijateľná prax. Záhradný odpad niektorí spaľujú napriek tomu, že to súčasná legislatíva nepovoľuje.
-
Na Slovensku je málo známa možnosť likvidácie biologicky nebezpečného odpadu dodržaním správnej kompostovacej praxe tepelného kompostovania. Vo svete sa začína tejto metóde venovať stále viac pozornosti kvôli ekologickým a ekonomickým výhodám. Slovensko disponuje jedinou kafilériou [1], čo neúmerne predražuje výrobné náklady živočíšnej výroby a znižuje konkurencieschopnosť slovenských produktov.
-
Vďaka poľnohospodárskej praxi využívajúcej toxické chemikálie na elimináciu chorôb a škodcov sme prišli o veľkú časť pôdnej biodiverzity s kaskádovitým dopadom na mnohé oblasti zdravia životného prostredia aj nás ľudí: degradácia pôd a dezertifikácia, oslabenie včelstva, kolaps populácie hmyzu a vtáctva, kontaminácia povrchových aj spodných vôd, pokles ž
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.