Smernice
Počet vyhľadaných dokumentov: 6
Zoradiť podľa:
Počet vyhľadaných dokumentov: 6
Zoradiť podľa:
Protokol obsahuje všetky zistené skutočnosti, ktoré sú zrejmé už pri oznámení škody, najmä dátum a miesto vzniku škody, druh škody, skutočnú alebo pravdepodobnú príčinu škody, stručný popis škodovej udalosti, meno a priezvisko prípadného svedka škodovej udalosti. Tiež má riadne obsahovať všetky skutočnosti zistené z vyšetrenia škodovej udalosti, najmä určenie osoby zodpovednej za vzniknutú škodu, prípadne stanovenie podielu spoluzodpovednosti iných osôb alebo zamestnávateľa, formu zavinenia (úmysel, nedbanlivosť) alebo vznik škody bez zavinenia, doklad o skutočnej výške spôsobenej škody.
Súčasne má obsahovať návrh záverov zo zistenia škody a návrh na postih zodpovedného zamestnanca, prípadne aj odôvodnenie návrhu na zníženie náhrady škody. Tento návrh má prejsť členmi škodovej komisie, ktorú menuje (ustanovuje) zásadne štatutárny orgán subjektu/zamestnávateľa.
Skutočnosti uvedené v protokole musia byť doložené návrhmi dôkazných prostriedkov nevyhnutných na objasnenie skutkového stavu, najmä uvedenie svedkov, doklad o výške škody alebo iné dôkazné prostriedky podľa povahy vzniknutej škodovej udalosti. Škodovú komisiu (ďalej len „komisia“) zriaďuje štatutárny orgán ako svoj poradný orgán pre posudzovanie škôd a pre prípravu návrhov na rozhodnutie o uplatňovaní zodpovednosti za škodu.
Komisia nemá rozhodovaciu právomoc. Závery jej rokovania majú charakter odporúčaní pre rozhodnutie štatutárneho orgánu subjektu. Je vhodné dodať, že o procese riešenia škody má v subjektoch verejnej správy byť spracovaný interný akt riadenia (smernica, zásady či príkaz štatutára).
Ak sa pri objasňovaní škodovej udalosti zistí, že za jej vznik zodpovedá celkom alebo sčasti vedúci zamestnanec organizačného útvaru, v súvislosti s činnosťou ktorého škoda vznikla, protokol vypracuje jemu nadriadený vedúci zamestnanec. V prípade sporu o povinnosť vypracovať protokol rozhodne štatutárny orgán alebo interne určený zamestnanec, či príslušný organizačný úsek. Tento protokol sa overí základnou finančnou kontrolou.
Subjekt územnej samosprávy ................. (upraví sa interne) je verejným obstarávateľom v zmysle ustanovení § 7 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v smernici len „zákon“). Predmetom a účelom tejto smernice je zabezpečiť jednotný postup pri príprave a uskutočňovaní verejného obstarávania zákaziek na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb v rámci nášho subjektu územnej samosprávy ................... (ďalej len ako verejný obstarávateľ).
Táto smernica sa vzťahuje aj na zadávanie zákaziek spolufinancovaných zo zdrojov Európskej únie, prípadne iných externých finančných mechanizmov a dotácií spoločne s príslušnými riadiacimi dokumentmi pre daný finančný mechanizmus, a to v častiach, kde smernica obsahuje prísnejšiu úpravu. Pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, a preto smernica je spracovaná v nasledovnom znení:
Smernica k vyúčtovaniu poskytnutých dotácií v obci predstavuje komplexný dokument určený na reguláciu finančných procesov v rámci územnej samosprávy. V súlade so zákonom č. 583/2004 Z. z. a zákonom č. 357/2015 Z. z., ako aj vnútornými smernicami obce táto smernica definuje účel, podmienky, rozsah, spôsob a kontrolu poskytovania dotácií. Úprava stanovuje konkrétne oblasti, v ktorých je možné dotácie poskytnúť, vrátane vzdelávania, kultúrnych aktivít a podpory zamestnanosti, pričom zdôrazňuje zodpovednosť prijímateľov za transparentné a efektívne využitie poskytnutých finančných prostriedkov. Smernica taktiež upravuje podmienky vyúčtovania a kontroly dotácií, pričom sleduje zabezpečenie riadneho plnenia zmluvných podmienok zo strany prijímateľov dotácií.
- Článek
Fotovoltické panely, ktoré sa stali symbolom prechodu na obnoviteľné zdroje energie, dnes čelia novej výzve - koncu svojej životnosti. Po viac ako dvoch desaťročiach ich masového využívania prichádza obdobie, keď sa z „čistých technológií“ stáva elektroodpad. Správne a ekologické nakladanie s vyradenými panelmi sa tak dostáva do popredia záujmu nielen recyklačného priemyslu, ale aj zákonodarcov, samospráv a samotných výrobcov. Článok prináša komplexný pohľad na legislatívne zmeny vyvolané transpozíciou európskej smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení v Českej republike a ich dopady na výrobcov a dovozcov solárnych panelov nielen v Česku, ale aj u nás a celej Európskej únii.
Táto interná smernica upravuje postupy pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly vyúčtovania dotácií v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Smernica poskytuje rámec pre kontrolu súladu finančných operácií s rozpočtom, zmluvami a vnútornými aktmi riadenia, čím zabezpečuje efektívne a transparentné využívanie verejných prostriedkov. Upravuje povinnosti a oprávnenia osôb vykonávajúcich kontrolu, ako aj povinnosti prijímateľov dotácií, a to vrátane mechanizmov na nápravu zistených nedostatkov. Je neoddeliteľnou súčasťou organizačného poriadku príslušného subjektu a nadväzuje na ustanovenia zákona o finančnej kontrole a audite.
- Článek
CSRD je skratka, s ktorou sa stretávame nielen v environmentálnej oblasti, a to na pravidelnej báze. Rok 2024 bol pretkaný touto skratkou a nebude tomu inak ani v roku 2025. Keďže je celá problematika CSRD rozsiahla, v tomto článku sa pozrieme len na jeden komponent. Pôjde o ESRS E5 - Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo.