Poplatok za rozvoj

Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotnú aplikáciu § 3 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. 4. 2025 najmä pri preskúmavaní rozhodnutí obcí v rámci opravných prostriedkov Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, ako aj pri poskytovaní informácií daňovým subjektom a obciam.

Novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj prináša vyššie sadzby, nový spôsob výpočtu a zavádza inflačný koeficient, ktorý bude poplatok každoročne upravovať. Tento článok poukazuje na podmienky výberu miestneho poplatku za rozvoj, ale aj na zmeny, ktoré v súvislosti s výberom poplatku priniesla novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj s účinnosťou od 1. novembra 2025.

Inflačný koeficient na rok 2026 sa použije aj v prípade, ak obec zaviedla po prvýkrát poplatok za rozvoj od 1. 1. 2026? Ak účinnosť VZN je od 1. januára 2026, potom v roku 2027 sa použije aký koeficient? Podľa § 7 ods. 1 písm. a) - cpi2026/cpi2024 alebo písm. b) cpi2026/cpi2025?

Vo všeobecne záväznom nariadení (ďalej len „VZN“) obce je stanovené, že predmetom poplatku za rozvoj nie je vstavaná garáž a parkovacie státie v rámci existujúcej stavby a drobná stavba...

Dňa 1. novembra 2025 nadobudla účinnosť novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorá pre obce prináša vyššie sadzby a viac flexibility. V príspevku nájdete prehľad kľúčových zmien a ich vplyv na obce.

V sekcii "Metodické pokyny" zverejnila Finančná správa SR metodický pokyn 5/MD/2025/MP k § 9 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých...

Stavebníkovi bolo vydané jedno stavebné povolenie na stavbu ,,Jednobytové rodinné domy - v počte 3 kusy rodinných domov". Pri výpočte poplatku za rozvoj obce sa v tomto prípade odráta iba raz 60 m2 z celkového súčtu podlahových plôch týchto domov, akoby to bola jedna stavba? 

Čo je dôležité mať schválené vo VZN o miestnom poplatku za rozvoj? Je potrebné zapracovať do VZN o poplatku za rozvoj obce inflačný koeficient podľa novelizácie účinnej od 1. 11. 2025? 

Vo VZN (Všeobecne záväznom nariadení) obce je stanovené, že predmetom poplatku za rozvoj nie je vstavaná garáž a parkovacie státie v rámci existujúcej stavby a drobná stavba do 25 m2. Je takéto VZN platné, ak v zákone je určené, čo nie je predmetom poplatku za rozvoj a vo VZN je niečo iné? Môže si obec určiť vo VZN, čo nie je predmetom poplatku za rozvoj, ak to nie je v zákone? 

Rozhodovanie o miestnom poplatku za rozvoj si vyžaduje dôsledné uplatňovanie zákonných ustanovení aj správne vyhodnotenie momentu vzniku poplatkovej povinnosti. Článok sa venuje výkladu zákonných podmienok na vyrubenie poplatku za rozvoj so zreteľom na rozhodnutie správneho súdu a jeho dôsledky pre postup obcí pri správe dane.

Novela zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj zákonom č. 144/2025 Z. z. nadobúda účinnosť 1. novembra 2025.

Ako sa zaokrúhľuje, resp. či vôbec sa zaokrúhľuje celková podlahová plocha určená pre výpočet poplatku za rozvoj obce podľa zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj?

Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestom poplatku za rozvoj“), na základe ktorého môžu obce miestny poplatok za rozvoj vyrubovať, bol schválený už 20. novembra 2015 a prvé poplatky obce vyrubili v roku 2017. Od jeho schválenia uplynie 10 rokov a postupom času sa zabúda na dôvody jeho prijatia. Ešte väčším problémom je, že sa mení charakter poplatku na daň.

Máme vypracovanú projektovú dokumentáciu na vodozádržné opatrenie. Môžeme použiť poplatok na rozvoj aj na projektovú dokumentáciu, ktorá bola vypracovaná v tomto roku, ale projekt sa bude realizovať až v ďalšom roku?

Máme vypracovanú projektovú dokumentáciu na vodozádržné opatrenie. Môžeme použiť poplatok na rozvoj aj na projektovú dokumentáciu, ktorá bola vypracovaná v tomto roku, a projekt sa bude realizovať až v ďalšom roku?

V nasledujúcom príspevku sa venujeme účtovaniu poplatku za rozvoj po novele zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj zákonom č. 205/2023 Z.z., ktorá je účinná od 1. apríla 2024.

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou všeobecne záväzných nariadení obcí o miestnom poplatku za rozvoj, poukazuje na nedostatky v ustanoveniach všeobecne záväzných nariadení obcí, na odporúčania pri odstraňovaní týchto nedostatkov a tiež na oprávnenie prokurátora podať protest proti VZN obcí, ktorými bol porušený zákon.

Príspevok rozoberá konkrétny prípad z praxe, resp. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. marca 2022, sp. zn. 8Sžfk/72/2020, v súvislosti so stavbou, ktorá je významnou investíciou na základe osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR, a vyrubením miestneho poplatku za rozvoj.

Vyrubenie, splatnosť a platenie miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len „poplatok“) upravuje § 9 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“). Obsahové náležitosti rozhodnutia a jeho doručovanie upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Obce podľa zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“) vyberajú miestny poplatok za rozvoj na základe rozhodnutia podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).