Dňa 1. novembra 2025 nadobudla účinnosť novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorá pre obce prináša vyššie sadzby a viac flexibility. V príspevku nájdete prehľad kľúčových zmien a ich vplyv na obce.
Novela zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijatá zákonom č. 144/2025 Z.z., reaguje na rast cien stavebných materiálov, infláciu a požiadavky obcí, aby mohli výnos z poplatku využívať efektívnejšie a širšie - v prospech svojho územia aj obyvateľov.
Kľúčové oblasti zmien
Novela zákona sa zameriava na dve kľúčové oblasti úprav:
-
zvýšenie sadzieb poplatku za rozvoj,
-
rozšírenie možností využitia výnosu z poplatku.
------------------------------
Okrem toho prináša aj nové prvky, ako je možnosť zvýhodnenia určitého druhu stavebných projektov, či zvýšenie transparentnosti pri použití vybraných prostriedkov.
------------------------------
Vyššie sadzby poplatku za rozvoj
Zákon zvyšuje maximálnu výšku miestneho poplatku za rozvoj. Doteraz mohla obec stanoviť sadzbu od 3 € do 35 € za m na 2 podlahovej plochy stavby. Po novom bude možné sadzbu určiť od 5 € až do 50 € za m na 2.
Tento krok je podľa dôvodovej správy reakciou na infláciu a nárast cien stavebných materiálov a prác. Od roku 2018 do roku 2023 vzrástli indexy cien stavebných materiálov o viac ako 40 %, pričom poplatok zostával nezmenený.
------------------------------
Zvýšenie hornej hranice umožní obciam prispôsobiť sadzbu reálnym nákladom na výstavbu novej infraštruktúry. K takémuto zreálňovaniu má prispieť aj zavedenie tzv. inflačného koeficientu, ktorým sa majú výšky poplatkov priebežne upravovať.
------------------------------
Rozšírené použitie výnosu
Jednou z najvýznamnejších zmien je rozšírenie účelu, na ktorý môžu obce použiť vybrané prostriedky. Kým doteraz bolo možné výnos využívať najmä na investície do verejnej infraštruktúry (napr. miestne cesty, osvetlenie, parkoviská, zeleň), po novom sa tento zoznam rozširuje o ďalšie položky.
Obce budú môcť použiť výnos z poplatku za rozvoj na úhradu:
-
kapitálových výdavkov súvisiacich s nadobudnutím nehnuteľnosti, zhotovením stavby, stavebnými úpravami alebo údržbou stavby vrátane potrebných nákladov na vysporiadanie pozemku alebo odstránenie stavby, ak ide napríklad o školu, školské zariadenie, zdravotnícke zariadenie, národnú kultúrnu pamiatku, verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu [§ 11 ods. 2 písm. a)],
-
kapitálových výdavkov súvisiacich s obstaraním zariadení slúžiacich na bezpečnosť, poriadok a údržbu obce a obecného majetku, podporou verejnej dopravy alebo pozemkovými úpravami [§ 11 ods. 2 písm. b)],
-
výdavkov súvisiacich s obstaraním územnoplánovacej dokumentácie alebo územnoplánovacieho podkladu alebo súvisiacich s vypracovaním programu rozvoja obce podľa osobitného predpisu.
Zvýhodnenie spoločensky prospešných projektov
Novela zároveň umožňuje obciam zohľadniť spoločenský prínos investície. Ak projekt prispieva k rozvoju komunity a spĺňa určité podmienky, obec môže poplatok na základe dohody so stavebníkom stavebníkovi vrátiť.
Transparentnosť a povinné zverejňovanie údajov
Zákon zavádza aj novú povinnosť informovania verejnosti. Obce budú musieť zverejňovať údaje o výške výnosu z poplatku a spôsobe jeho využitia. Cieľom je zvýšiť transparentnosť hospodárenia s verejnými zdrojmi a zároveň umožniť obyvateľom obce podieľať sa na tvorbe verejných politík a zvyšovať adresnosť plánovaných investícií.