Nakladanie s odpadmi

Príspevok sa zameriava na prostredie územnej samosprávy, ktoré dlhodobo zápasí s rastúcimi nákladmi na riadenie odpadového hospodárstva a zodpovedné nakladanie s komunálnym odpadom. Príkladom v uvedených súvislostiach môže byť Španielsko, ktoré pred niekoľkými rokmi zmenilo právnu úpravu nakladania s odpadmi a do legislatívy zakotvilo požiadavku zavádzania digitálnych technológií, resp. systémov umelej inteligencie. Na príkladoch z Valencie sa príspevok snaží analyzovať potenciálne výhody využívania systémov umelej inteligencie v oblasti odpadového hospodárstva v komunálnom priestore a praxi.

Keďže európska legislatíva zakáže od roku 2035 skládkovanie, mestá a obce budú musieť riešiť, ako naložia s komunálnym odpadom.

Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo 26. júla 2024 na svojej webovej stránke dokument s názvom "Metodická príručka pre obce k nakladaniu s textilom od 1.1.2025". Príručka má pomôcť obciam splniť si zákonnú povinnosť, a to zaviesť a vykonávať triedený zber komunálnych odpadov pre textil. Článok sa zameriava na obsah príručky, rozoberá vybrané súvislosti a poukazuje, čo v príručke možno chýba.

Odpady nie sú zďaleka len záťažou pre človeka a okolie. Je možné ich opätovne využívať. Na ďalšie využitie samotných vecí tvoriacich odpad ako zdroj surovín alebo ako zdroj energie obsiahnutej v hmote odpadu. Aké majú tieto spôsoby využitia odpadov pravidlá? A majú vôbec nejaké?

Zriaďovateľ od nás vyžaduje internú smernicu o nakladaní s odpadom tak, aby bola v súlade so záväzkom obce "iniciatívy ZERO WASTE", t.j. dosiahnuť minimálne množstvo ďalej nespracovateľného odpadu vyprodukovaného v základnej škole, materskej škole. Ako máme takúto smernicu vypracovať?

Predmetom tohto článku je rozsudok správneho súdu, ktorý riešil možnosť zmeniť povolenie na nakladenie s odpadmi pre existujúcu prevádzku v prípade, keď podľa názoru mesta jeho územný plán zmenenú činnosť už neumožňoval. Vzhľadom na protichodné znenie častí územného plánu nie je záver jednoznačný.

Mesiac február je pre všetkých držiteľov odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. spojený s ohlasovaním údajov z evidencie o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Samosprávy majú tiež povinnosť ohlásiť tieto údaje organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly a neobalové výrobky, s ktorou majú uzatvorenú zmluvu, a taktiež Ministerstvu životného prostredia SR.

V tomto článku sa zameriam na jeden z príkladov reálneho nakladania s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom (ďalej len „BRKO“) v obci. Na jednej strane uvediem legislatívne znenie a následne podložím faktami z praxe. Nechcem byť negatívna, iba chcem poukázať na stále rovnaký problém, s ktorým sa pasujeme či už v komunálnej, alebo priemyselnej sfére, a tým je chýbajúca odpadárska infraštruktúra.

Čo pre nás znamená podmienka definovaná v novele zákona o odpadoch v znení: „Zabezpečiť pred vznikom odpadov odovzdávaných podľa § 14 ods. 1 písm. e) preukázateľný zmluvný vzťah o fyzickom nakladaní s nimi“?

Prvá časť článku bola venovaná zhodnoteniu celkového stavu v hlavných oblastiach environmentálnej politiky v rámci EÚ, ako je biodiverzita, voda, obehové hospodárstvo, znečisťovanie ovzdušia a klíma. Na stav týchto oblastí sa autor zameral aj z hľadiska SR, pričom podrobnejšie rozobral najmä obehové hospodárstvo. Predmetom pokračovania článku je analýza stavu v oblasti nakladania s odpadmi v SR a zhrnutie opatrení pre jednotlivé oblasti, ktoré Komisia pre SR stanovila.

Príspevok prezentuje niekoľko poznámok a úvah k spoločenskej, právnej a ekonomickej zodpovednosti jednotlivca, štátu a spoločnosti za nakladanie s odpadmi vzniknutými z používania osobných ochranných pomôcok slúžiacich na zabránenie, resp. spomalenie šírenia nákazy ochorenia COVID-19.

Príspevok analyzuje klimatické dopady jednotlivých činností nakladania s odpadom vyjadrených v hierarchii odpadového hospodárstva. Uvedené dopady sa autor snaží premietnuť do slovenskej reality komunálneho odpadového hospodárstva. Analýza súčasne zahŕňa aj zahraničné prístupy k nakladaniu s komunálnym odpadom.

Každá priemyselná spoločnosť je závislá od dodávok surovín a energie, ktorých zásoby z globálneho hľadiska možno považovať za nedostatočné. Nedostatok nerastných surovín sa prejavuje nedostatkom kovov. Kovy využívané najmä v moderných technológiách z dôvodu ich špecifických vlastností sa v súčasnosti nedajú nahradiť inými materiálmi. 

Dňa 26. februára 2020 vydala Európska komisia správy o členských krajinách, v ktorých posúdila pokrok dosiahnutý v oblasti štrukturálnych reforiem, predchádzaniu a nápravy makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní v súlade s európskymi právnymi predpismi. Pre Slovensko bola taktiež vydaná Správa o Slovensku za rok 2020, ktorá sa venuje aj oblasti obehového hospodárstva a nakladania s odpadmi.

Naša obec tento rok podpísala zmluvu s firmou na nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom, ktorá nám predložila registráciu ako obchodník a dopravca. Poskytuje nám vážne lístky zo skládky odpadov. Aký kód nakladania s odpadom k nim máme ako nasledujúcemu držiteľovi odpadov uvádzať v evidencii odpadov? Tak ako doteraz – D1?

V hospodárstve EÚ sa v súčasnosti využíva 16 ton materiálu na osobu za rok. Z uvedeného množstva sa 6 ton stáva odpadom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade uvádza, že: „odpad je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť“ [1][2]. Aj keď sa nakladanie s odpadom v EÚ neustále zlepšuje, Európske hospodárstvo v súčasnosti stráca značné množstvo potenciálnych „druhotných surovín“, ako sú kovy, drevo, sklo, papier, plasty, elektroodpad v odpadoch [3].

Prvá časť príspevku poukazovala na množstvá vyprodukovaného odpadu v EÚ, na problematiku dovozu odpadu do SR a jeho vývoz do EÚ, ako aj na otázky ohľadom kritických surovín. Pokračovanie tohto príspevku venuje pozornosť predovšetkým nakladaniu s odpadom v podmienkach SR, ako aj otázke odpadu z elektrických a elektronických zariadení, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou moderného sveta.