V tomto článku sa zameriam na jeden z príkladov reálneho nakladania s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom (ďalej len „BRKO“) v obci. Na jednej strane uvediem legislatívne znenie a následne podložím faktami z praxe. Nechcem byť negatívna, iba chcem poukázať na stále rovnaký problém, s ktorým sa pasujeme či už v komunálnej, alebo priemyselnej sfére, a tým je chýbajúca odpadárska infraštruktúra.
Legislatívny rámec problematiky je definovaný v § 81 ods. 7 písm. b) bod 1 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o odpadoch"), ktorý dáva obci za povinnosť okrem iného
"zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu
1. biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu okrem toho, ktorého pôvodcom je fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania (ďalej len "prevádzkovateľ kuchyne")".
Ustanovenie § 81 ods. 21 zákona o odpadoch udáva výnimky, a to:
„Povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky