Daň z nehnuteľností

Stavebníkovi bolo 28. 8. 2024 vydané stavebné povolenie (nadobudlo právoplatnosť 28. 8. 2024) na hospodársku budovu na parcele č. KNC 2128/2 výmera 211 m2. V roku 2025 mu bola vyrubená daň z nehnuteľnosti za stavebný pozemok za parcelu 2128/2, ktorú uhradil. Stavebník dňa 3. 11. 2025 požiadal stavebný úrad o vydanie povolenia zmeny stavby pred jej dokončením a dňa 16. 12. 2025 mu bolo vydané rozhodnutie o povolení na zmenu nedokončenej stavby (nadobudlo právoplatnosť 18. 12. 2025) a síce v tom rozsahu, že sa zmenilo umiestnenie tej istej stavby hospodárskej budovy na úplne inú parcelu KNC 2128/3 výmera 2892 m2. To znamená, že stavebník nezačal so stavbou na pôvodnom pozemku, na ktorý mal vydané stavebné povolenie, ale na základe povolenia na zmenu stavby začal so stavbou hospodárskej budovy na novom pozemku. Bude sa mu meniť daň z nehnuteľnosti na rok 2026 za stavebný pozemok z parcely 2128/2 (211m2) na parcelu 2128/3 (2892m2) ?

Článok analyzuje otázku zákonnosti všeobecne záväzného nariadenia v kontexte určovania sadzby dane z nehnuteľností obcou. Poukazuje na kľúčovú judikatúru a relevantné zákonné ustanovenia, ktoré určujú hranice kompetencií samosprávy pri úprave miestnej daňovej povinnosti. Cieľom článku je poskytnúť odborne podložený pohľad na aktuálne limity miestnej právnej úpravy a na ochranu práv daňovníkov v praxi.

Povinnosť sa týka daňovníkov, ktorí v minulom roku nadobudli nehnuteľnosť. 

Oznam sa týka obcí a miest ako správcov dane z nehnuteľností, ktorým Slovenský pozemkový fond podáva daňové priznania za nehnuteľnosti v správe alebo vo vlastníctve SPF.

Podľa zákona o miestnych daniach sa daňová povinnosť, ktorá sa týka stavieb, určuje na základe účelu ich využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Aj keď sa stavba fakticky nevyužíva, jej klasifikácia pre daňové účely by mala byť založená na deklarovanom účele využitia, ktorý nemusí zodpovedať využitiu uvedenému v stavebnom povolení. Nasledujúci príspevok odpovedá na otázku, či nevyužívanie stavby ovplyvňuje jej kategorizáciu a výšku daňovej povinnosti.

Obec vyberá dane z nehnuteľností, poplatky za komunálny odpad. Suma pre daňovníka, ktorú má napríklad zaplatiť, je 23,83 eura. Ako správne vyberať daň? Ako správne daňovníkovi vydať? (lebo zákon o cenách sa netýka výberu daní).

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predĺžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obec takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia, a poplatok za odpad.

Obce a mestá okrem množstva iných pôsobností majú aj postavenie správcov miestnych daní a poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Táto pôsobnosť patrí do oblasti ich samosprávnej pôsobnosti. Cieľom tohto článku je na praktických príkladoch poukázať na niektoré chyby zaužívané v aplikačnej praxi niektorých obcí a miest, ktoré môžu spôsobiť ujmu na právach daňovníkov alebo aj miest a obcí.

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predlžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obce takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia a poplatok za odpad? 

Ako vypočítam z LV výmeru garáže, ktorá je ako nebytový priestor v bytovom dome. Na LV je druh nebytový priestor č. 2- garáž a spoluvlastnícky podiel je 2294/58505.

Obec vydala rozhodnutie, ktorým daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľnosti. V ňom je vyrubená daň aj za užívanie hnojiska. Táto daň bola vyrubená so súhlasom daňovníka, ktorý hnojisko aj dlhodobo užíva, ale nie je jeho vlastníkom. Túto daň aj zaplatil. Lenže k 31.01.2024 podal priznanie k dani z nehnuteľnosti nový daňový subjekt, kde toto hnojisko uvádza ako vlastník, čiže daň chce zaplatiť. Zároveň daňový subjekt, ktorý hnojisko užíva a aj daň za neho zaplatil, podal 12.02.2024 čiastkové daňové priznanie, kde uviedol nové vlastníctvo stavby, za ktoré mu daň v rozhodnutí nebola vyrubená. Ako v takomto prípade má obec postupovať? Má zrušiť staré rozhodnutie a vydať nové, kde budú zohľadnené už nové skutočnosti? A čo s nedoplatkom alebo z preplatkom?

Dňom 1. 4. 2022 zo štátneho podniku prešli lesné pozemky pod národný park delimitáciou. Štátny podnik po zaplatení dane z nehnuteľnosti žiada obec o vrátenie pomernej časti zaplatenej dane z nehnuteľnosti z dôvodu prechodu pozemkov na národný park. Domnievame sa, že daň z nehnuteľnosti sa vyrubuje podľa stavu k 1. 1. a že na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka sa neprihliada. Rozdiel je pri nadobudnutí nehnuteľnosti dražbou alebo dedičským konaním. Je obec povinná vrátiť pomernú časť zaplatenej dane z nehnuteľnosti?

Nejedna obec alebo mesto by potrebovali peniaze na rozvoj, a hoci ich aj „majú“, v skutočnosti to tak nie je. Obce majú často zdroje v podobe mnohých pohľadávok voči ich dlžníkom, ale nedokážu ich rýchlo alebo prípadne už vôbec vymôcť. Jedným z týchto peňažných zdrojov sú často aj daňové nedoplatky z miestnych daní. V prípade týchto daňových nedoplatkov je dôležité vedieť efektívne a rozumne uplatňovať prístupy k daňovým dlžníkom. Predkladaný príspevok sa zameriava na daňové nedoplatky nájomcu pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce. Príspevok zodpovie najčastejšie kladené otázky: Kto je daňovníkom miestnej dane z prena­jatých pozemkov? Je možné rozhodnutia o vyrubení dane zrušiť a vyrubiť daň spätne? Ako má správca dane postupovať v prípade nezaplatenia dane daňovým subjektom?

Príspevok sa venuje aktuálnej legislatívnej zmene, ktorá prináša pre obce a mestá v pozícii správcov daní možnosť vyrubenia vyššej dane z dlhodobo neudržiavaných, resp. schátraných stavieb.

Dňom 1. apríl 2022 prešli zo štátneho podniku lesné pozemky pod národný park delimitáciou. Štátny podnik po zaplatení dane z nehnuteľnosti žiada obec o vrátenie pomernej časti zaplatenej dane z nehnuteľnosti z dôvodu prechodu pozemkov na národný park. Domnievam sa, že daň z nehnuteľnosti sa vyrubuje podľa stavu k 1. januáru a že na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka sa neprihliada. Rozdiel je pri nadobudnutí nehnuteľnosti dražbou alebo dedičským konaním. Je obec povinná vrátiť pomernú časť zaplatenej dane z nehnuteľnosti? 

Dňom 1. 4. 2022 zo štátneho podniku prešli lesné pozemky pod národný park delimitáciou. Štátny podnik po zaplatení dane z nehnuteľnosti žiada obec o vrátenie pomernej časti zaplatenej dane z nehnuteľnosti z dôvodu prechodu pozemkov na národný park. Domnievam sa, že daň z nehnuteľnosti za vyrubuje podľa stavu k 1. 1. a že na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka sa neprihliada. Rozdiel je pri nadobudnutí nehnuteľnosti dražbou alebo dedičským konaním. Je obec povinná vrátiť pomernú časť zaplatenej dane z nehnuteľnosti? 

Daňovník požiadal o splácanie dane z nehnuteľnosti - vyrubená daň je 178,42 €. Daňovník poslal žiadosť o splátkový kalendár, kde uviedol splátky vo výške 20,00 € mesačne. Chcem sa opýtať či môžeme/musíme pohľadávku zabezpečiť záložným právom na katastri a ako je to s úrokmi z omeškania?

V rámci daňového konania vystupuje obec v právnom postavení správcu dane, z čoho jej vyplývajú aj určité oprávnenia. Predmetom tohto článku je uvedenie príkladov z praxe a ich riešení, ktoré súvisia s právoplatnosťou rozhodnutia obce v daňovom procese.

Bratislava - 25. januára 2021 - Združenie miest a obcí Slovenska dáva do pozornosti informáciu k spôsobu podávania priznania k dani z nehnuteľností počas mimoriadnej situácie, ktorú sme komunikovali s rezortom financií.

Cieľom tohto príspevku je uviesť, aké poplatky, prípadne príjmy "za služby" obce prijímajú a ako ich môžu stanoviť.