Spoločný obecný úrad - strana 2

Starostovia obcí, ktorí sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, si za štatutára spoločného obecného úradu zvolili starostu obce, ktorá nebola sídlom spoločného obecného úradu. Niektorí starostovia obcí považovali uvedené za nezákonné a požadovali, aby bol štatutárom starosta obce, v ktorej spoločný obecný úrad sídli. Bol ustanovený uvedený štatutár v súlade s platným právom?

Spoločný obecný úrad predstavuje jednu z možností výkonu úloh decentralizovanej štátnej správy obcou. Nemá vlastnú právnu subjektivitu, čo ho obmedzuje vo výkone jeho aktivít. Postupom času sa ukázalo, že malé obce nemajú záujem spájať sa za účelom efektívneho výkonu decentralizovaných kompetencií, a preto je zriadenie spoločného obecného úradu možnosťou zabezpečenia úloh so zachovanou právnou subjektivitou. V príspevku sa dozviete, aké má byť fungovanie a organizačné vzťahy spoločného obecného úradu, aby efektívne plnil svoje úlohy v praxi.

Spoločný obecný úrad predstavuje jednu z možností zabezpečenia výkonu kompetencií decentralizovanej štátnej správy. Ak majú niektoré obce nedostatok personálneho a materiálno-technického zabezpečenia pre výkon decentralizovaných kompetencií, možno zriadiť spoločný obecný úrad, ktorý ich výkon zabezpečí. V zmluve o zriadení spoločného obecného úradu sú však ustanovené len rámcové otázky fungovania a organizácie spoločného obecného úradu, preto starosta obce, ktorá je jeho sídlom, prijíma aj vnútorné predpisy spoločného obecného úradu. Viac o nich sa dozviete v článku.

Pre vznik spoločného obecného úradu je podstatné, aby bola prijatá zmluva o zriadení spoločného obecného úradu. Uvedená zmluva musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti, ktoré sú ustanovené právnym poriadkom. Spoločný obecný úrad pritom predstavuje možnosť riešenia výkonu prenesenej štátnej správy samosprávou. Pre právnu relevanciu zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu je pritom nevyhnutné, aby bola schválená jednotlivými obecným zastupiteľstvami obcí, ktoré sú na nej zúčastnené v danom prípade. Obsah a proces prijatia zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu budú predmetom tohto článku.

Pri posúdení obsahu podania obcou treba rozlišovať, či ide o výkon decentralizovanej miestnej štátnej správy alebo originálne kompetencie samosprávy. Uvedené súvisí predovšetkým s rozdielnou osobitnou právnou úpravou. V prípade decentralizovanej štátnej správy majú veľký význam spoločné obecné úrady, ktorým bývajú podania adresované.

Príspevok sa zaoberá najmä obsahom a postupom prijímania zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu a organizačného poriadku spoločného obecného úradu, pričom prináša tiež viaceré praktické príklady a upozornenia.

Predmetom príspevku je uvedenie jednotlivých podkladov pre rozhodovanie starostu obce a priblíženie vzťahu starostu obce a spoločného obecného úradu v praxi. Rozhodnutie obce v správnom konaní musí spĺňať jednotlivé formálne a aj obsahové náležitosti, čo je predpokladom jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Tieto obligatórne súčasti rozhodnutia obce v správnom konaní sú tiež predmetom tohto článku.

Príspevok sa zaoberá najmä podmienkami a predpokladmi rokovania obecného zastupiteľstva v čase mimoriadnej situácie, ako aj postupom prijímania zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, pričom prináša tiež praktické príklady a upozornenia v tejto súvislosti. Počas mimoriadnej situácie platia špecifické kvóra pre schvaľovanie uznesení a nariadení obecného zastupiteľstva, pokiaľ obecné zastupiteľstvo rozhoduje korešpondenčným hlasovaním alebo elektronickou formou. Špecifické kvórum platí aj v prípade schvaľovania uznesení obecných zastupiteľstiev ohľadom odsúhlasenia zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu. Aj týmto otázkam bude v predloženom príspevku venovaná pozornosť.

Miestna samospráva vykonáva originálne a decentralizované kompetencie, pri ktorých má aj rozhodovaciu právomoc. Pri rozhodovaní obcí je preto podstatné, o výkon akých právomocí ide. Predmetom tohto článku bude preto určenie rozsahu originálnych a delegovaných kompetencií, ktoré obce vykonávajú. Obce pri výkone svojich kompetencií môžu porušiť platné právne predpisy, s čím jednotlivé právne predpisy spájajú právnu zodpovednosť. V príspevku bude preto tiež venovaná pozornosť predpokladom tejto právnej zodpovednosti, a to aj v kontexte aktuálnej témy spoločného obecného úradu.

Spoločný obecný úrad predstavuje jednu z možností, prostredníctvom ktorej môžu viaceré obce zabezpečiť pre svojich obyvateľov výkon decentralizovanej miestnej štátnej správy. Organizácia spoločného obecného úradu nenašla v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) svoju úpravu, a preto je organizácia predmetom zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, ale aj organizačného poriadku spoločného obecného úradu. Organizačný poriadok spoločného obecného úradu (ďalej len „organizačný poriadok“) je vnútorný normatívny akt. Svojou podstatou sa zameriava na výkon zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, a preto musí s ňou byť plne v súlade, pričom organizačný poriadok musí tiež rešpektovať právny poriadok.

Naša obec má záujem z vlastných zdrojov spoločne investovať do infraštruktúry so susednou obcou. Aké právne možnosti má na takéto spolufinancovanie spoločnej investičnej aktivity?

Spoločný obecný úrad predstavuje jednu z možností riešenia výkonu decentralizovaných kompetencií verejnej správy. Pri výkone jednotlivých činností vznikajú obci, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, náklady, ktoré treba následne uhradiť. Právnym základom pre fungovanie spoločného obecného úradu je popri zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") aj zmluva o zriadení spoločného obecného úradu. Podstatnými sú taktiež aj vykonávacie právne predpisy samosprávy, pričom ide o vnútorné normatívne predpisy. Takýmto je napríklad organizačný poriadok spoločného obecného úradu.

K základným úlohám obcí pri výkone samosprávy podľa § 4 ods. 3 písm. f) a h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") patrí aj zabezpečenie výstavby a údržby kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, ako aj vytváranie podmienok na kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport. Nepochybne ide o spoločensky žiaduce činnosti. Každé kultúrne podujatie však sprevádzajú javy, ktoré sú zo strany mnohých obyvateľov obce vnímané ako negatívne. Neželaným, no neodstrániteľným prejavom kultúrnych podujatí v obci je najmä hluk. Obce navyše často prenajímajú kultúrne domy aj na súkromné akcie, najčastejšie oslavy a svadby, a to počas dní pracovného pokoja a v nočných hodinách. Článok analyzuje právne aspekty tejto spoločensky citlivej komunálnej témy.

Podstatnou zmenou zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") bola novela č. 70/2018 Z.z., ktorá okrem iného zaviedla do tohto zákona § 2aa, ktorý ustanovuje podrobnosti procesu pričlenenia nefunkčnej obce k susediacej obci. Uvedený proces predstavuje možnosť, ako riešiť výkon jednotlivých kompetencií miestnej samosprávy v prípade, keď obec nemá funkčné obecné zastupiteľstvo a taktiež nemá starostu obce.

V májovom čísle časopisu uverejňujeme poslednú časť komentára k priestupkom podľa § 105 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon"), v ktorom si prečítate podrobne spracovaný komentár k ods. 5, 6 a 7.

V čísle 3/2019 časopisu Právo pre ROPO a obce v praxi sme zverejnili druhú časť seriálu. V aprílovom čísle prinášame tretiu časť seriálu, v ktorom sa dočítate o komentári k § 105 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon").

V čísle 2/2019 časopisu Právo pre ROPO a obce v praxi sme zverejnili prvú časť seriálu. V marcovom čísle prinášame druhú časť, v ktorom sa dočítate o komentári k § 105 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon").

  V čísle 9/2018 nášho časopisu bol zverejnený článok na tému "Štátny stavebný dohľad", ktorý obce vykonávajú v rámci zabezpečovania agendy stavebného úradu podľa § 98 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon"). Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí porušenie stavebného zákona, napr. uskutočňovanie stavby bez stavebného povolenia alebo ohlásenia ("čierna stavba"), je obec ako stavebný úrad z vlastného podnetu povinná viesť konanie o odstránení alebo dodatočnom povolení čiernej stavby [§ 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona] a zároveň je povinná viesť aj konanie vo veci priestupku podľa § 105 stavebného zákona. Uloženie pokuty za čiernu stavbu je najčastejšou skutkovou podstatou používanou v praxi stavebných úradov, no ustanovenie § 105 stavebného zákona obsahuje aj ďalšie skutkové podstaty, Cieľom tohto seriálu je podať komentár k jednotlivým skutkovým podstatám tak, aby boli zrejmé ich súvislosti s ostatnými, resp. porušenými ustanoveniami stavebného zákona. V rámci úvodu sa žiada ešte zdôrazniť, že priestupku sa môže dopustiť len fyzická osoba (občan), čo vyplýva z § 5 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. (ďalej len "zákon o priestupkoch"). Ak stavebný zákon poruší právnická osoba (napr. obchodná spoločnosť) alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie (napr. živnostník), nejde o priestupok, ale o tev. správny delikt, na ktorý sa vzťahuje § 106 stavebného zákona.

Vzhľadom na to, že zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") a ani osobitná právna úprava neustanovujú podrobnosti organizácie spoločného obecného úradu, je starosta obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, nútený vydať organizačný poriadok spoločného obecného úradu, ktorý je vnútorným normatívnym predpisom. Tento vnútorný predpis by nemal upravovať len organizačné vnútorné a vonkajšie vzťahy spoločného obecného úradu, ale aj funkčné právne vzťahy, nakoľko funkčné a organizačné zabezpečenie spoločného obecného úradu spolu súvisia. Preto možno konštatovať, že organizačný poriadok spoločného obecného úradu upravuje organizáciu a fungovanie spoločného obecného úradu.

Spoločný obecný úrad predstavuje často využívané riešenie výkonu decentralizovaných kompetencií samosprávou. Využívaným je predovšetkým preto, že na rozdiel od zlučovania obcí, keď dochádza k faktickému zániku právnej subjektivity zlučovaných obcí, spoločné obecné úrady predstavujú optimalizáciu výkonu prenesených kompetencií štátnej správy jednotlivými obcami - zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu. Nedochádza pritom k zániku právnej subjektivity takýchto obcí, ktoré si takýmto spôsobom zabezpečujú výkon decentralizovaných úloh štátnej správy. Právnym základom na činnosť spoločného obecného úradu je podľa § 20a ods. 2 a 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") zmluva o zriadení spoločného obecného úradu.