Miestny poplatok za rozvoj - teoretické a praktické východiská (I.)

Juraj Říha

Vydáno: 01. 02. 2017 12 minút čítania

Sústava daní a poplatkov sa od 1. novembra 2016, kedy nadobudol účinnosť nový zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o miestnom poplatku"), rozšírila o nový miestny poplatok, ktorý sú oprávnené uložiť na svojom území obce. Článok reaguje na aktuálny právny stav po účinnosti zákona č. 375/2016 Z.z., ktorou sa novelizoval citovaný zákon o miestnom poplatku za rozvoj (ďalej len "novela zákona o miestnom poplatku"). Obciam sa otvorila nová možnosť uložiť tento poplatok aj počas roka 2017.

Miestny poplatok za rozvoj - teoretické a praktické východiská

JUDr. Ing.

Juraj

Říha

PhD.

Zavedeniu miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len "poplatok za rozvoj") predchádzala komunikácia medzi zástupcami Inštitútu urbánneho rozvoja, Ministerstva financií SR, Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest Slovenska. Dôvodom tejto komunikácie bola potreba zavedenia nového finančného nástroja, ktorý by reguloval povinnosti stavebníkov

(developerov)

uložené v súvislosti s územným a stavebným konaním - tzv. vyvolané investície na území obcí. Z dostupných zákonných možností bolo možné regulovať vyvolané investície samostatnou zmenou podmienok územného a stavebného konania zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") či prostredníctvom finančnej regulácie zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach").

Zákonodarca zvolil druhý spôsob regulácie, pričom uprednostnil existenciu samostatného osobitného predpisu, ktorým je zákon o miestnom poplatku, a to najmä z dôvodu špecifickej povahy poplatku za rozvoj a predchádzania neprehľadnosti zákona o miestnych daniach.

&nb

Máte predplatné? Prihláste sa