Sústava daní a poplatkov sa od 1. novembra 2016, kedy nadobudol účinnosť nový zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z.z. (ďalej len "zákon o miestnom poplatku"), sa rozšírila o nový miestny poplatok, ktorý sú oprávnené uložiť na svojom území obce. V prvej časti príspevku sme sa venovali vymedzeniu miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len "poplatok za rozvoj") a jeho použitiu v praxi.
Miestny poplatok za rozvoj - teoretické a praktické východiská (II.)
JUDr. Ing.
Juraj
Říha
PhD.
Náležitosti poplatku za rozvoj
Ako pri každej dani a poplatku, tak aj pri poplatku za rozvoj môžeme zadefinovať jeho štyri základné náležitosti (znaky), a to predmet, poplatník, základ dane a sadzbu.
Predmet poplatku za rozvoj
Predmet poplatku je vyjadrený pozitívnym aj negatívnym výpočtom v § 3 zákona o miestnom poplatku, podľa ktorého predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba. Treba mať na zreteli, že v prípade uloženia poplatku za rozvoj iba v niektorom katastrálnom území obce, prípadne jednotlivej časti obce, sa posudzuje pozemná stavba iba v tejto konkrétnej časti.
Novelou zákona o miestnom poplatku (zákon č. 375/2016 Z.z.) sa precizovalo predmetné ustanovenie zákona, čím sa predmet poplatku za rozvoj rozšíril aj o stavbu:
-
ktorá je ohlásená stavebnému úradu,
-
na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,
-
ktorá je dodatočne povolená.
Zákonodarca tým reagoval na prax stavebníkov v súvislosti s dodatočným legalizovaním stavby a doplnil aj ďalšie situácie, ktoré súvisia s povolením stavby iným spôsobom, ako je stavebné povolenie. Zároveň treba mať na zreteli aj to, že poplatok za rozvoj sa vzťahuje len na nadzemné časti stavby, preto je z poplatku za rozvoj úplne vylúčená stavba, ktorá sa celá nachádza pod zemou.
Aká výmera je zaťažená poplatkom za rozvoj pri nadstavbe či prístavbe k pôvodnej stavbe? Novelou zákona o miestnom poplatku sa doplnil nový odsek 2 v § 3 zákona, podľa ktorého predmetom poplatku za rozvoj je stavba, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby, teda predmetom poplatku za rozvoj je len rozdiel podlahovej plochy novej a starej stavby, v tomto prípade podlahová plocha prístavby či nadstavby, ak je zároveň z dôvodu aj negatívneho vymedzenia predmetu vo výmere väčšej ako 25 m2.
Zákon o miestnom poplatku vymedzuje predmet poplatku za rozvoj aj negatívnym spôsobom, kedy v § 3 ods. 3 uvádza taxatívny výpočet stavieb, pri ktorých sa poplatok za