Úlohou Protimonopolného úradu Slovenskej republiky je podporovať rozvoj férovej hospodárskej súťaže, ktorá prináša prospech podnikateľom, spotrebiteľom aj samotnej ekonomike Slovenska. Odhaľovanie nezákonných dohôd, zneužívania dominantného postavenia či neoznámených a nedovolene implementovaných koncentrácií umožňuje zodpovedným podnikateľom realizovať svoje ciele, prináša ekonomike efektívnu alokáciu zdrojov a spotrebiteľom umožňuje profitovať z nižších cien, inovácií a vyššej kvality tovarov a služieb.
V súlade s medzinárodnými štandardmi sa aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) snaží o maximálne efektívne využívanie svojich zdrojov s cieľom sústrediť sa na riešenie takých súťažných problémov, ktoré majú významný vplyv na trhy, spotrebiteľov a dotknuté oblasti hospodárstva. Na účel efektívneho napĺňania svojich úloh je preto nevyhnutné, aby úrad stanovil pre svoju činnosť priority.
Problematika určenia priorít pri vymáhaní súťažného práva je reflektovaná aj v § 16 ods. 2 zákona č. 187/2021 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOHS“), podľa ktorého môže úrad odmietnuť podnet, ktorý nepredstavuje prioritu pri presadzovaní práva podľa § 16 ods. 1 písm. m) a § 1 ods. 1 ZOHS. Úrad odmietnutie zdôvodní s ohľadom na aktuálnu priorizačnú politiku.
Toto ustanovenie primárne vychádza z čl. 4 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (ďalej len „smernica“), podľa ktorého vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže majú pri vykonávaní úloh v súvislosti s uplatňovaním článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) uvedených v čl. 5 ods. 2 tejto smernice právomoc stanoviť si svoje priority.
Pri transpozícii uvedeného ustanovenia smernice bola upravená právomoc stanoviť si svoje priority. Pri transpozícii uvedeného ustanovenia smernice bola teda § 16 ods. 2 ZOHS upravená možnosť priorizovať podnety nielen vo vzťahu k porušeniu európskeho, ale aj národného práva, a to vo vzťahu ku všetkým správnym deliktom podľa ZOHS vrátane správnych deliktov neohlásenia či predčasnej implementácie koncentrácie, alebo iných porušení