Príspevok analyzuje problematiku výskytu drobných plastových častíc v životnom prostredí a v jeho jednotlivých zložkách (ovzdušie, voda a pôda). Reaguje aj na štúdie, ktoré skúmali výskyt uvedených častíc v živočíchoch morského a vodného prostredia, v potravinovom reťazci, ale aj v ľudskom tele. Do analýzy je zahrnutý aj prístup Európskej únie k uvedenej problematike v oblasti politiky životného prostredia a tvorby právnych predpisov.
Mikroplasty sú pojmom, ktorý rezonuje v oblasti ochrany životného prostredia, ochrany ľudského zdravia a kvality produkcie potravín a pitnej vody len od nedávneho obdobia. V minulom mesiaci zarezonovala v médiách štúdia zameraná na skúmanie výskytu drobných plastových častíc v ľudskej krvi.
Podľa publikovaných príspevkov holandskí vedci objavili v ľudskej krvi po prvý raz drobné plastové častice. Vo vedeckej komunite zatiaľ neexistuje jednotné presvedčenie a istota, či uvedené častice môžu predstavovať zdravotné riziko a v duchu predbežnej opatrnosti si uvedený problém vyžaduje ďalší výskum. [1]
Holandská štúdia z databázy
Sciencedirect
pojednáva o výskyte plastových častíc, ktoré charakterizuje ako znečisťujúce látky nachádzajúce sa v životnom prostredí a v potravinovom reťazci. Doterajšie výskumy však nepotvrdili prítomnosť uvedených častíc v ľudskej krvi. Cieľom holandskej štúdie bolo určiť množstvo plastových častíc menších než 700 nanometrov vo vzorkách krvi 22 dobrovoľníkov. [1]Výskum potvrdil hromadnú koncentráciu plastových polymérov v ľudskej krvi. Holandskí vedci v ľudskom tele zistili prítomnosť štyroch polymérov. Najpočetnejším z nich bol polyetyléntereftalát (PET), ktorý sa používa aj pri výrobe plastových fliaš. Jeho prítomnosť potvrdili u polovice dobrovoľníkov. Predbežné závery štúdie naznačujú, že uvedené častice sa do ľudského tela dostali vdýchnutím alebo konzumáciou potravín. Ich zdrojmi preto mohli byť vzduch vo vonkajšom prostredí, voda a potraviny, alebo prostriedky starostlivosti o telo. [1]
Výsledky predmetnej štúdie potvrdili, že plastové častice sú schopné preniknúť do krvného obehu. Na to, či prítomnosť týchto plastov môže predstavovať zdravotné riziko, je však potrebný ďalší výskum. [1] Odborníci však považujú uvedené zistenie za znepokojujúce, aj keď nepoznajú presný vplyv mikroplastov na zdravie človeka. V laboratóriu však už preukázali, že môžu poškodzovať ľudské bunky. Až v polovici vzoriek krvi našli vedci plast PET, v tretine polystyrén a vo štvrtine vzoriek objavili polyetylén. [2]
Mikroplasty, ktoré pochádzajú z vlákien oblečenia, pneumatík, koz