Počas vykonávania podnikateľských aktivít sa pomerne často stáva, že právnická alebo aj fyzická osoba sa dostanú do situácie, že ich záväzky sú v takej výške a štruktúre, že ich splácanie sa stáva nemožným. Zákon v takomto prípade ponúka pre dlžníkov, ako aj pre veriteľov prepracovaný systém riešenia takejto situácie, napríklad vo forme zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o konkurze a reštrukturalizácii"). Čo však v prípade, že sa do takejto situácie dostane samosprávna jednotka, napríklad obec? Vzhľadom na špecifické postavenie obce a jej úlohy pri výkone samosprávnych funkcií a prenesenom výkone štátnej správy nie je možné inštitúty konkurzu či reštrukturalizácie na danú situáciu aplikovať, a to ani analogicky; samotný zákon o konkurze a reštrukturalizácii obec samotnú v § 2 vylučuje zo svojej pôsobnosti.
Počas vykonávania podnikateľských aktivít sa pomerne často stáva, že právnická alebo aj fyzická osoba sa dostanú do situácie, že ich záväzky sú v takej výške a štruktúre, že ich splácanie sa stáva nemožným. Zákon v takomto prípade ponúka pre dlžníkov, ako aj pre veriteľov prepracovaný systém riešenia takejto situácie, napríklad vo forme zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o konkurze a reštrukturalizácii"). Čo však v prípade, že sa do takejto situácie dostane samosprávna jednotka, napríklad obec? Vzhľadom na špecifické postavenie obce a jej úlohy pri výkone samosprávnych funkcií a prenesenom výkone štátnej správy nie je možné inštitúty konkurzu či reštrukturalizácie na danú situáciu aplikovať, a to ani analogicky; samotný zákon o konkurze a reštrukturalizácii obec samotnú v § 2 vylučuje zo svojej pôsobnosti.
Obec má však k dispozícii špeciálne inštitúty ozdravného režimu a nútenej správy, ktoré sú upravené v § 19 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., a to spolu pre obce, mestské časti v postavení právnickej osoby a vyššie územné celky.
Zavedenie nútenej správy je tak poslednou záchranou pre obec v prípade, že počet nesplatených záväzkov presiahol hranicu, ktorú je obec schopná pri svojich príjmoch splácať. V porovnaní s inštitútom konkurzu a reštrukturalizácie vzťahujúcim sa na súkromných dlžníkov, kde zákon upravuje celý proces konkurzu alebo reštrukturalizácie v samostatnom rozsiahlom zákone s 203 paragrafmi (okrem spoločných, prechodných a záverečných ustanovení), je úprava nútenej správy (spolu s ozdravným režimom) mimoriadne skromná a je obsiahnutá v jednom jedinom paragrafe. Takáto strohá právna úprava a minimálne využívanie režimu nútenej správy zo strany obcí (čo môže byť pri počte obcí na Slovensku a ich často svojskom hospodárení snáď aj prekvapením) vyvoláva otázku, či zavádzanie tohto režimu zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "MF SR") a v podstate neexistujúca judikatúra majú za následok problémy, ktoré sa v reálom živote obce môžu vyskytnúť v režime nútenej správy (a ktoré sa aj reálne vyskytnú) a ktorých riešenie nie je ani zákonným, ani podzákonným právnym predpisom nijako upravené. (Poznámka autora: Metodická príručka MF SR o ozdravnom režime a nútenej správe z veľkej časti kopíruje znenie zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a neprináša žiadne nové usmernenia pre obce alebo nútených správcov.)
Tento článok tak pojednáva o niektorých praktických problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť na strane obce, ako aj na strane núteného správcu (a v niektorých prípadoch aj na strane MF SR).
Hranica na zavedenie ozdravného režimu
Prvým problémom môže byť samotné stanovenie hranice, po prekročení ktorej je obec povinná zaviesť ozdravný režim, ktorý môže, ale aj nemusí viesť k zavedeniu nútenej správy. Touto hranicou je dlh prevyšujúci 15 % skutočných bežných príjmov v predchádzajúcom rozpočtovom roku a neuhradenie aspoň niektorého uznaného splatného záväzku do 60 dní po jeho splatnosti. Treba si uvedomiť, že pri pestrosti obcí, pokiaľ ide o ich majetok, príjmy, počet obyvateľov a podobne, je stanovenie akejkoľvek hranice vždy len arbitrárne a pri niektorých obciach môže byť vysoké, pri niektorých zasa, naopak, nízke.
Vyskytnúť sa môžu dve odlišné situácie. V prípade, že obec rozpočtuje aj príjmy určené pre základnú školu v jej zriaďovateľskej pôsobnosti, jej rozpočtovaný príjem je vyšší ako skutočný príjem používaný na samosprávne účely. Na druhej strane, pri malých obciach môže aj relatívne nízka nesplatená faktúra viesť k prekročeniu tejto hranice, avšak nie k reálnemu vzniku potreby ozdravného režimu