Určenie vhodnej metódy stanovenia ceny medzi závislými osobami

Z uvedeného teda vyplýva, že osoba (v tomto prípade obec alebo ROPO), ktorá nevykazuje základ dane alebo daňovú stratu podľa § 17 až § 29 ZDP, (t. j. má, alebo by mala len príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP, alebo sú od dane oslobodené podľa § 13 ZDP) neznižuje základ dane, alebo nezvyšuje daňovú stratu podľa § 17 ods. 5 ZDP, a z toho dôvodu nie je povinná preukazovať súlad s princípom nezávislého vzťahu a viesť dokumentáciu podľa § 18 ods. 1 cit. zákona.

Cieľom článku je priblížiť čitateľom aplikáciu základných metód stanovenia cien medzi závislými osobami. Tieto metódy sú stanovené v § 18 ZDP a podrobné vysvetlenie je tiež obsiahnuté v metodickom pokyne k aplikácii metód transferového oceňovania, ktorý vydalo Finančné riaditeľstvo SR v decembri 2013.

Prečo metódy transferového oceňovania?

Účelom metód transferového oceňovania je poskytnutie alternatívneho určenia cien, ktoré by mali byť v súlade s princípom nezávislého vzťahu. V situáciách, keď sú ceny stanovené medzi závislými osobami, často nie sú stanovené na základe trhových podmienok, ako keď prebieha komerčné vyjednávanie medzi dvomi nezávislými partnermi, ktorých cieľom je maximalizovať výsledok každý pre seba.

Dôvodov pre absenciu stanovenia cien na základe princípu nezávislého vzťahu môže byť viac. Jedným z dôvodov môže byť nedbalosť, ale tiež úmysel neúčtovať trhové ceny za poskytnuté tovary, majetok alebo služby. V oboch situáciach sa na určenie základu dane dane uplatní § 17 ods. 5 ZDP a o rozdiel medzi účtovanými a trhovými cenami sa upraví základ dane smerom nahor, tak aby nedošlo ku kráteniu dane z príjmu.

Metódy transferového oceňovania majú teda za cieľ použiť alternatívne spôsoby určenia ceny tak, aby sa preukázal súlad s princípom nezávislého vzťahu. Na zistenie vyššie spomínaného rozdielu sa použije niektorá z metód transferového oceňovania alebo ich kombinácia, pričom možno použiť len takú metódu, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Tento princíp je tiež objasnený v § 18 ods. 1 ZDP, ktorý ustanovuje, že princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností v príslušných obdobiach. Pri porovnávaní sa zohľadňujú činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to najmä výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup, predaj a podobne, ako aj rozsah podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu a obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel, alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť.

Metódy transferového oceňovania sa v posledných rokoch stabilizovali nielen na Slovensku, ale aj na globálnej úrovni a znamená to, že metódy upravené v ZDP sa aplikujú nielen v SR, ale aj vo všetkých iných členských štátoch EÚ a tiež OECD. Obsahovú náplň a použitie metód transferového oceňovania upravuje aj smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (ďalej len smernica”). Časť smernice, ktorá sa zaoberá metódami transferového oceňovania, bola publikovaná vo Finančnom spravodajcovi č. 14/1997.

Metódy transferového oceňovania

Metódy transferového oceňovania sú definované v § 18 ods. 2 a ods. 3 ZDP.

Ustanovenie § 18 ods. 2 ZDP vymedzuje metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny a ktoré nazývame aj tradičné transakčné metódy, ku ktorým patrí:

• metóda nezávislej trhovej ceny,
• metóda následného predaja a
• metóda zvýšených nákladov.

V ustanovení § 18 ods. 3 ZDP sú uvedené metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú to tzv. transakčné ziskové metódy, medzi ktoré patrí:

• metóda delenia zisku a
• metóda čistého obchodného rozpätia.

Tradičné transakčné metódy

Tradičné transakčné metódy vychádzajú z porovnávania ceny produktov alebo služieb, ktoré sú predmetom kontrolovanej transakcie medzi závislými osobami.

Metóda nezávislej trhovej ceny

Metóda nezávislej trhovej ceny je definovaná v § 18 ods. 2 písm. a) ZDP. Táto metóda vychádza z porovnávania ceny produktu alebo služby dohodnutej medzi závislými osobami, s cenou porovnateľného produktu alebo služby dohodnutou medzi nezávislými osobami.

Ak je medzi porovnávanými cenami rozdiel, upraví sa závislá cena tým spôsobom, že sa nahradí nezávislou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných podmienok.

Použitie tejto metódy si vyžaduje vysoký stupeň porovnateľnosti – na aplikáciu metódy je nevyhnutná produktová zhoda v posudzovanom tovare alebo službe, pričom následne sa pomocou analýzy porovnateľnosti skúma porovnateľnosť zmluvných podmienok, trhového a ekonomického prostredia v kontrolovanej a nekontrolovanej transakcii.

Me