Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Záväznosť "EIA-rozhodnutí" v následných povoľovacích konaniach podľa stavebného zákona (2. časť)

Dátum: Rubrika: Z právnej praxe

V aprílovom čísle časopisu sme priniesli prvú časť príspevku, ktorý bol zameraný na úvod do problematiky previazanosti posudzovania vplyvov navrhovaných činností a ich zmien na životné prostredie a následných povoľovacích konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len „stavebný zákon“), ako aj na povinnosti orgánu EIA voči stavebnému úradu. V májovom čísle prinášame pokračovanie príspevku, v ktorom sa možno dočítať o povinnostiach stavebného úradu ako povoľovacieho orgánu voči orgánu EIA, ktorý navrhovanú činnosť posudzoval, ako aj o niektorých problémoch z aplikačnej praxe. 

 

Ustanovenie § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o EIA“)

„Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.“

Uvedené novelizované znenie tohto ustanovenia však v prvej vete obsahuje formuláciu „...či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona“ a v druhej vete formuláciu „...navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona“. Tieto formulácie niekedy najmä u laickej verejnosti navodzujú mylné zdanie, že zisťovacie konanie je bezpredmetné, resp. že význam má len tzv. veľké posudzovanie a záväznými podmienkami sú len podmienky uvedené v rozhodnutí – záverečnom stanovisku (§ 37 zákona o EIA).

Orgány EIA uskutočňujúce zisťovacie konanie túto nepresnosť v právnej úprave riešia výrokom, že navrhovaná činnosť sa nebude 
ďalej 
posudzovať podľa zákona o EIA. Niektoré orgány EIA tiež vysvetlia v odôvodnení rozhodnutia, že aj zisťovacie konanie je konaním o posudzovaní vplyvov podľa zákona o EIA, atď.
Pre úplnosť treba dodať, že v budúcnosti pri novelizácii zákona o EIA by bolo žiaduce jednoducho a výstižnejšie zadefinovať okrem iného aj význam zisťovacieho konania. Mohlo by sa tým predísť napríklad zbytočnému podávaniu opravných prostriedkov.
V § 3 písm. c) zákona o EIA je síce uvedené, že posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, ale ďalej už toto ustanovenie obsahuje len údaje vzťahujúce sa k tzv. veľkému posudzovaniu (t.j. posudzovaniu vplyvov podľa skôr uvedených smerníc Európskeho parlamentu a Rady). O zisťovacom konaní v tomto (základnom) ustanovení nie je zmienka napriek tomu, že aj zisťovacie konanie je začlenené práve do tretej časti zákona o EIA.
Postup stavebného úradu v následnom povoľovacom konaní
Z navrhovaných činností a ich zmien, ktoré podliehajú posúdeniu podľa zákona o EIA, 
povoľujúcemu orgánu - stavebnému úradu v zmysle § 140
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.