Ochrana životného prostredia sa oprávnene dostáva čoraz viac do popredia. Právna úprava v tejto súvislosti ukladá viaceré povinnosti aj obciam a mestám v rámci výkonu prenesenej štátnej správy ako stavebným úradom (ďalej len „stavebný úrad“).
Právna úprava určuje osobitný postup pre prípady, keď povoľovaciemu konaniu uskutočňovanému stavebným úradom podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") predchádzalo v súvislosti s povoľovanou stavbou alebo inou činnosťou v území podliehajúcou povoľovaciemu konaniu podľa stavebného zákona konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o EIA").
Stavebný zákon a zákon o EIA vzájomne súvisia. Pre správnu aplikáciu príslušných ustanovení stavebným úradom v ním uskutočňovaných povoľovacích konaniach preto treba poznať aj právnu úpravu obsiahnutú v zákone o EIA. Nedostatočná znalosť tejto právnej úpravy spôsobuje v aplikačnej praxi rozmanité problémy so spoločným menovateľom, t.j. porušovaním zákonnosti a z toho plynúcimi dôsledkami prejavujúcimi sa v reálnom svete.
Základným účelom prepojenia zákona o EIA a stavebného zákona
je zabezpečiť, aby stavebný úrad povolil len takú stavbu alebo inú činnosť v území, ktorá bola predmetom konania a rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podstatou je teda
zachovanie totožnosti predmetu konania a súčasne rešpektovanie podmienok určených v rozhodnutiach vydaných podľa zákona o EIA na elimináciu alebo zmiernenie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie.
Zákon o EIA rozlišuje posudzovanie vplyvov pripravovaných strategických dokumentov na životné prostredie (v prípade obcí možno za najdôležitejší označiť územný plán obce) a posudzovanie navrhovaných - zamýšľaných činností a ich zmien (pozri