Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Povoľovanie stavieb pri alebo na spoločnej vlastníckej hranici pozemkov
Dátum: Rubrika: Z právnej praxe
Niektorí stavebníci žiadajú od stavebných úradov – obcí a miest (ďalej len „stavebný úrad“) povoliť umiestnenie a realizáciu stavby pri spoločnej vlastníckej hranici so susedným pozemkom (rozumie sa menej ako 2 m od tejto hranice) alebo na tejto vlastníckej hranici. Takéto požiadavky stavebníkov so sebou prinášajú viaceré otázky, ktoré musí stavebný úrad vyriešiť, aby dospel k zákonnému racionálnemu a presvedčivému výsledku, t. j. k záveru o povolení, resp. nepovolení takejto stavby.
Zjednodušene možno uviesť, že v prípade najrozšírenejších - "bežných" stavieb súvisí väčšina námietok vlastníkov susedných nehnuteľností práve s blízkosťou stavby. Ide najmä o stavby na bývanie, ubytovanie, rekreáciu, športoviská, garáže, rôzne prevádzky prípustné v zmiešanom alebo v obytnom území, ako aj rôzne drobné stavby (teda nie stavby patriace napríklad výlučne do výrobného územia, na ktoré sú okrem všeobecných požiadaviek kladené aj ďalšie požiadavky - napríklad posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo oplotenie na vlastníckej hranici a pod.).
Z dôvodu blízkosti stavby v spojení s jej veľkosťou alebo aj tvarom a účelom užívania je namietané znehodnocovanie užívania susedných nehnuteľností tienením, hlučnosťou, prašnosťou, zápachom, stratou súkromia, obmedzovaním možností podnikania, vytvorením stiesnených územných podmienok, podmáčaním, ohrozovaním pádom snehu a ľadu zo strechy, stratou pohody bývania atď.
Namietané zásahy do vlastníckych práv (ale aj iných súvisiacich práv - napríklad do práva na priaznivé životné prostredie) sú vo svojej podstate územnotechnickými námietkami, ktoré môžu mať v niektorých prípadoch presah až na občianskoprávne námietky. Riadnym prešetrením a vyriešením územnotechnickej námietky (o ktorej je povinný rozhodnúť stavebný úrad) sa často vyrieši a odstráni aj dôvod občianskoprávnej námietky a zbytočne sa nezaťažujú súdy. Treba tiež pripomenúť, že zabezpečenie vyváženej ochrany práv stavebníka a vlastníkov susedných nehnuteľností je úradnou povinnosťou stavebných úradov, teda nie "iba" povinnosťou vzniknutou na základe vznesených námietok účastníkov konania.
Doposiaľ platný a účinný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") výslovne neuvádza vzdialenosť žiadneho druhu stavieb od spoločnej vlastníckej hranice pozemku stavebníka a pozemku/stavby jeho suseda. V jednotlivých ustanoveniach (napríklad § 39a ods. 2, § 43e, § 47, § 48 atď.) však uvádza požiadavky na stavby, ktoré by mali byť (v spojení s nižšie uvádzanou vykonávacou vyhláškou a ďalšími nadväzujúcimi predpismi) vo svojom súhrne vodítkom aj na posúdenie a stanovenie takej vzdialenosti stavby od spoločnej vlastníckej hranice pozemkov, aby bola zabezpečená proporcionálna ochrana aj práv stavebníka, aj práv jeho suseda/susedov.
Odstupmi stavieb sa zaoberá § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v z. n. p. (ďalej len "vyhláška č. 532/2002 Z.z.").
§ 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Odstupy stavieb
(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
(2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
(3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
(4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.
(5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
(6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.
(7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca č
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 10/2023
