Kompostovanie hnoja z hľadiska ochrany životného prostredia

Chov hospodárskych zvierat produkuje množstvo organického odpadu vo forme exkrementov zvierat s možným vážnym negatívnym vplyvom na životné prostredie. Predovšetkým nesprávna manipulácia, spracovanie, skladovanie a aplikácia živočíšneho hnoja predstavujú hygienické a epidemiologické problémy [6]. Organické odpady obsahujú vysoké zastúpenie živín, ktoré môžu byť po príslušnom spracovaní použité ako hodnotné organické hnojivo [6, 8]. Efektívne využitie organických odpadov si vyžaduje posúdenie rizika, aby sa zabránilo nepriaznivým vplyvom znečistenia životného prostredia na ovzdušie, pôdu a povrchové a podzemné vody, ako sú eutrofizácia povrchovej vody a emisie skleníkových plynov, čo na druhej strane vedie k strate ekonomickej hodnoty odpadov [6]. Jedným z najbezpečnejších spôsobov efektívneho nakladania s maštaľným hnojom je kompostovanie. Ide o proces zhodnocovania organických odpadov, ktorý prispieva k zmierňovaniu environmentálnych problémov spôsobených živočíšnymi odpadmi [6]. Aj na Slovensku je kompostovanie bežnou praxou pri nakladaní s maštaľným hnojom, kedy sa vyrába za kontrolovaných podmienok stabilizovaný, zrelý, deodorizovaný hygienický materiál bez patogénov a semien rastlín. Kompostovanie predstavuje komplexný proces biotransformácie organických substrátov sprevádzaný fyzikálnymi a biologickými zmenami ovplyvnenými pôsobením rôznych druhov mikroorganizmov a húb [4, 8]. Výsledný produkt kompostovania - vyzretý hnoj sa takto stáva vhodným a bezpečným na poľnohospodárske využitie a zároveň sa stáva súčasťou trvalo udržateľnej stratégie odpadového hospodárstva. Hlavným problémom kompostovania je strata dusíkatých látok únikom amoniaku do životného prostredia. Pridaním prírodných materiálov, ako sú zeolit a vápno do procesu kompostovania organických substrátov dochádza zníženiu rizika úniku znečisťujúcich látok, najmä dusíka a fosforu do pôdy a vody, ako aj zníženiu kontaminácie jednotlivých zložiek životného prostredia mikroorganizmami a k lepšiemu využitiu živín v pôde. Aditíva môžu modifikovať štruktúru kompostu a optimalizovať vlastnosti kompostovaného substrátu.

Zeolity sú hydratované kryštalické hlinitokremičitanové minerály alkalických kovov a kovov alkalických zemín. Najrozšírenejší a najštudovanejší bol prirodzene sa vyskytujúci zeolit-klinoptilolit. Dôležitými vlastnosťami zeolitu sú vysoká kapacita iónovej výmeny a vysoká kapacita zadržiavania vody. Zeolity vykazujú vysokú schopnosť adsorbovať na svojom povrchu amónne a dusičnanové ióny, čo inhibuje ich premenu na voľný amoniak. Prídavkom zeolitov tak môžeme kontrolovať straty dusíka a zároveň