Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Komentár k zákonu o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje (4.)

Dátum: Rubrika: Legislatíva

Príspevok sa venuje § 4 zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“), ktorého predmetom sú povinnosti výrobcu obalov.

§ 4

Povinnosti výrobcu obalov

(1) Výrobca obalov je na účel riadneho fungovania zálohového systému povinný

  1. zálohovať jednorazové obaly na nápoje a dodržiavať výšku zálohu určenú správcom,
  2. zabezpečiť označovanie obalu tak, aby z takého označenia bolo zrejmé, že obal je pokrytý zálohovým systémom,
  3. viesť oddelene účtovné záznamy o cene tovaru a o výške zálohu,
  4. požiadať správcu o uzatvorenie zmluvy o plnení povinností podľa tohto zákona do 60 dní od doručenia oznámenia o začatí vykonávania činnosti správcu (§ 6 ods. 8),
  5. registrovať u správcu zálohované jednorazové obaly na nápoje, pred ich uvedením na trh,
  6. uhrádzať správcovi zálohy vybraté z uvedenia nápojov v zálohovaných jednorazových obaloch na nápoje na trh za obdobie kalendárneho roka v súlade s uzatvorenou zmluvou,
  7. uhrádzať správcovi všetky náklady spojené s účasťou v zálohovom systéme a náklady na prepravu, zhodnotenie, recykláciu a zneškodnenie odpadov zo zálohovaných jednorazových obalov na nápoje v súlade s uzatvorenou zmluvou,
  8. viesť evidenciu o zálohovaných jednorazových obaloch na nápoje a ohlasovať údaje z nej správcovi v rozsahu potrebnom na plnenie povinností správcu podľa § 7 ods. 1 písm. l), m) a v).

(2) Na výrobcu obalov, ktorý je zároveň distribútorom obalov, sa vzťahujú ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b), e) až i), ods. 2 a ods. 5.

K § 4
Výrobca obalov na účely zákona o zálohovaní je osoba definovaná zákonom o odpadoch, ak uvádza na trh zálohované jednorazové obaly na nápoje. Filozofia v terminológii zostáva zachovaná, dôraz je kladený na "prvé" uvedenie na trh. Pod týmto pojmom sa skrývajú tradične aj dovozcovia, ktorých obaly sú uvedené na trh okamihom prechodu z etapy cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do SR alebo dovozu z iného ako členského štátu do SR do etapy distribúcie alebo použitia. Príkladom takéhoto výrobcu obalov je napríklad akýkoľvek obchodný reťazec, ktorý uvádza na trh dovezené obaly. Obchodné reťazce sa považujú za výrobcov obalov aj vo vzťahu k ich vlastným - privátnym značkám. Tento istý obchodný reťazec predáva aj obaly vyrobené na Slovensku, pre ktoré je už však v postavení distribútora obalov.
Výrobcovia obalov podľa zákona o zálohovaní, ktorí boli do 31. decembra 2021 povinní mať uzatvorenú zmluvu s OZV pre obaly z dôvodu, že uvádzajú na trh spotrebiteľské obaly, stávajú sa po novom zmluvnými partnermi správcu.
Podľa § 52 ods. 4 zákona o odpadoch je spotrebiteľským obalom
"obal určený na bezprostrednú ochranu tovaru alebo skupiny tovarov, ktorý v mieste nákupu tvorí tovarovú jednotku pre konečného používateľa alebo pre spotrebiteľa"
.
Je pravdepodobné, a zákon o odpadoch to aj vyžaduje, že títo výrobcovia obalov pre iné svoje obaly - skupinové a prepravné, naďalej zostávajú klientmi OZV pre obaly (§ 52 ods. 5 a 6). Prechod výrobcov obalov zo systému zabezpečovanom OZV pre obaly k správcovi neznamená že výrobcovia "určitých" obalov opúšťajú systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý bol zavedený v SR zákonom o odpadoch od roku 2016. Zálohovanie je jedným z opatrení, ktoré ponúka smernica o obaloch členskému štátu v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Prechodom na zálohovanie SR využila všetky možnosti vyplývajúce zo smernice o obaloch, dôkazom čoho je aj historicky pretrvávajúce zálohovanie opakovane použiteľných nápojových obalov a tiež triedený zber odpadov z obalov v rámci komunálneho odpadu.
Práve smernica o obaloch bola dôvodom, prečo sa návrh zákona o zálohovaní zasielal na posúdenie do vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Právnym základom je čl. 16 smernice o obaloch, ktorý ukladá túto povinnosť členským štátom, ak prijmú vo svojich právnych poriadkoch akékoľvek opatrenie na jej vykonanie. Ak si členský štát vytvorí svoj systém zberu alebo návratu odpadu z obalov alebo obalov, môže tým potenciálne vytvoriť prekážku voľného pohybu tovarov a služieb. Technická norma, ktorá sa týmto opatrením vytvára, môže zahraničným výrobcom obalov zavádzať nové pravidlo, ktoré ich právne poriadky nemajú. Európska komisia neidentifikovala vo vtedy navrhovanej právnej úprave porušenie primár
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.