Logo ROPO

Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Evolúcia skládkovania (2.)

Dátum: Rubrika: Trendy

Prvá časť príspevku bola zameraná na opis technologickej evolúcie skládok či problematiku ohľadom článku 4 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušenú určitých smerníc. Pokračovanie príspevku sa zameria na zvyšky a limity recyklácie, ale aj úlohu skládok v 21. storočí a ich perspektívu.

A čo zvyšky a limity recyklácie?
Na rozdiel od aktivistických prehlásení niektorých politikov či dokonca až ministrov životného prostredia o nepotrebnosti skládok v odpadovom hospodárstve, skutoční odborníci v odpadovom hospodárstve v tom majú jasno. Bez konečného riešenia niektorých zvyš­kov to v odpadovom hospodárstve jednoducho nejde. Teda aj bez skládok, resp. "final sink" - "konečného úložiska" to nepôjde.
Napokon aj v smernici o odpade sa jasne a doslovne uvádza, že:
"Primárnym cieľom akejkoľvek politiky v oblasti odpadového hospodárstva by mala byť minimalizácia negatívnych účinkov z tvorby a nakladania s odpadmi na ľudské zdravie a životné prostredie." [3] 
V súčasnosti pri širokej škále využívaných prírodných látok aj umelo vyrobených produktov sa stále viac rôznych prvkov a zlúčenín objavuje aj vo výsledných produktoch, pričom sa následne kumulujú v odpadoch. Podľa niektorých štúdií, ešte pred 100 rokmi ľudstvo pravidelne využívalo len niekoľko základných prvkov z Mendelejevovej chemickej tabuľky. Dnes sme v podstate závislí skoro na všetkých prvkoch tejto tabuľky, bez ktorých by dnešné moderné technológie nedokázali fungovať, pričom ich recyklácia je stále nedostatočná. [9]
V súčasnom modernom svete sa na trh uvádzajú mnohé výrobky, ktoré obsahujú rôzne potenciálne nebezpečné látky. Tie sú síce vo fáze spotreby bezpečne "zam­knuté" (napr. chróm v oceli), avšak po skončení životnosti už ako odpady predstavujú hrozbu pre zdravie alebo životné prostredie, ako uvádzajú niektoré štúdie. [10, 11] Typickým príkladom je azbest v stavebných výrobkoch alebo PCB (polychlórované bifenyly) v náteroch či olejoch. V poslednej dobe sa objavilo viac správ, že ani zdanlivo bezpečné potravinárske obaly nie sú až tak neškodné. Napríklad nádoby na potraviny či nápoje s plastifikátormi alebo polyfluórovanými zlúčeninami sú síce pri primárnej spotrebe neškodné, ale pri následnej materiálovej recyklácii môže dochádzať ku kumulácii škodlivín, ktoré potom v ďalšom recyklovanom výrobku prekračujú povolené limity. Požiadavky na potravinárske obaly z recyklovaných plastov, ktoré sa v EÚ riadia nariadením Komisie (ES) č. 282/2008 z 27. marca 2008 o recyklovaných plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2023/2006, sú veľmi prísne.
Je pozoruhodné, že odborníci už v roku 2014 upozornili, že každý proces výroby alebo úpravy, teda aj recyklácia produkuje nejaké zvyšky - reziduá. [3] Tieto zvyšky možno v zásade buď rozptyľovať (typicky komín) alebo koncentrovať (klasická skládka). [12] Aby sa nerozptyľovali nebezpečné látky do životného prostredia, musia sa zničiť alebo zneškodniť v nejakom zariadení - úložisku ("final sink"). [13]
Druhým závažným argumentom pre existenciu skládok sú limity recyklácie. Množstvá odpadov, ktoré vznikajú v jednotlivých krajinách, a spôsoby ich zhodnocovania a zneškodňovania sú zrejmé z oficiálnych štatistických údajov Eurostatu o nakladaní s odpadom. Údaje, ktoré sa bežne oznamujú, sa v skutočnosti týkajú množstiev a percentuálneho podielu odpadov, ktoré sa po zbere rozdelia do troch hlavných spôsobov nakladania: recyklácia (RR), termické zhodnotenie (TT) a skládkovanie (LF), pričom sa už ďalej nezohľadňujú ďalšie toky upravovaného odpadu a procesné straty. Je to však zavádzajúce, pretože to zakrýva efektívne využívanie skládok aj spaľovní. Napríklad na základe dostupných štatistických údajov sa zdá, že krajiny ako Nemecko, Holandsko, Dánsko a Japonsko už viac-menej eliminovali využívanie skládok odpadov. Podľa oficiálnych štatistických údajov totiž skládkujú menej ako 2 až 3 % MSW (komunálnych odpadov). Tým sa v laickej verejnosti v niektorých krajinách navodila myšlienka, že skládkovanie odpadov je dnes už v skutočnosti zbytočné. Dlhodobé poznatky z nakladania s komunálnymi odpadmi vo svete, ako aj fyzikálne zákonitosti možnosti úpravy a materiálových tokov nám prinášajú tieto základné poznatky:
-
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Odpady 3/2021

3/2021
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Odpady

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov