Odpad

Dňa 9. septembra 2025 Európsky parlament v rámci riadneho legislatívneho postupu - druhé čítanie prijal legislatívne uznesenie k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho Parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade [1] .

Keďže európska legislatíva zakáže od roku 2035 skládkovanie, mestá a obce budú musieť riešiť, ako naložia s komunálnym odpadom.

Briketovanie materiálov, výrobných zvyškov a odpadu je efektívna metóda recyklácie a manažmentu odpadu, ktorá premieňa sypké materiály na husté, kompaktné brikety. Tento proces zlepšuje manipuláciu s materiálom, znižuje potrebu skladovacieho priestoru a optimalizuje logistiku prepravy. Široko sa uplatňuje vo viacerých odvetviach vrátane kovovýroby, poľnohospodárstva a produkcie biomasy. Premena vedľajších produktov a odpadu na opätovne použiteľné alebo spaľovateľné brikety prináša environmentálne a ekonomické výhody. Briketovanie tiež pomáha znižovať náklady na likvidáciu odpadu a podporuje udržateľné výrobné postupy. Minimalizovaním environmentálnej stopy odpadu zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní priemyselného dopadu na životné prostredie. Táto technológia je v súlade s princípmi obehového hospodárstva, ktoré sa snažia maximalizovať efektivitu zdrojov a minimalizovať produkciu odpadu. Priemyselné odvetvia profitujú nielen zo zníženia odpadu, ale aj zo vzniku hodnotných vedľajších produktov, ktoré možno opätovne použiť alebo predať. Briketovanie tiež prispieva k úsporám energie a čistejšiemu výrobnému procesu. Pomáha priemyslom plniť environmentálne predpisy a zlepšovať celkovú udržateľnosť. V tomto príspevku sú uvedené detaily a skúsenosti nemeckého výrobcu hydraulických briketovacích lisov, RUF („Ruf Maschinenbau GmbH & Co. KG“), s briketovaním materiálov, výrobných zvyškov a odpadu. Ich odborné znalosti sú široko uznávané v rôznych sektoroch.

Batérie obsahujú chemické látky, ako sú olovo, ortuť a kadmium, ktoré môžu byť škodlivé, ak nie sú správne spracované. Taktiež rastúca popularita obnoviteľných zdrojov energie a elektrických vozidiel zvyšuje dopyt po batériách, čo zintenzívňuje potrebu regulácie, ktorá zabezpečí, aby batérie boli vyrobené, používané a likvidované spôsobom, ktorý minimalizuje ich negatívny vplyv na životné prostredie.

Dňa 5. novembra 2024 Rada Európskej únie hlasovala [1] o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie) [2], ktorý si rozoberieme v článku.

Slovenská republika sa pripojila ku krajinám, ktorým záleží na udržateľnom rozvoji a minimalizácii klimatických zmien. V tejto súvislosti je podporovaný prechod od energetického využívania fosílnych palív, kde v roku 2023 sa na Slovensku ukončila ťažba uhlia, čím sa stala lídrom v tejto oblasti spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Významným zdrojom energie môže byť aj palivo vyrobené z odpadu, či už v podobe tuhého druhotného paliva, alebo tuhého alternatívneho paliva, čím sa minimalizujú negatívne vplyvy odpadu a šetria neobnoviteľné zdroje v rámci princípov cirkulárnej ekonomiky.

Tento príspevok poskytuje komplexný úvod do problematiky environmentálnej kriminality, s dôrazom na perspektívu legislatívy Európskej únie v boji proti tomuto fenoménu. Úvod predstavuje širokú škálu výziev spojených s environmentálnou kriminalitou a jej dopadom na životné prostredie a verejné zdravie. V nasledujúcej časti je environmentálna kriminalita definovaná z hľadiska trestného práva v Slovenskej republike. Príspevok sa potom zaoberá najbežnejšími a najzávažnejšími formami páchania environmentálnej kriminality. Pozornosť sa následne zameriava na využívanie moderných technológií, najmä bezpilotných lietadiel, a dostupných metód ako LiDAR a fotogrametria ako účinných nástrojov na detekciu a vyšetrovanie nelegálnych aktivít. V záverečnej časti sú identifikované aktuálne výzvy a budúce výhľady v boji proti environmentálnej kriminalite.

Nová štúdia University of Leeds objasňuje obrovský rozsah nezbieraného odpadu a otvoreného spaľovania plastového odpadu vo vôbec prvom globálnom katalógu znečistenia plastmi.

Obaly sú kľúčové pre moderné obehové hospodárstvo, no zároveň predstavujú environmentálnu výzvu. Článok analyzuje dynamiku rozšírenej zodpovednosti výrobcov v EÚ zameriavajúc sa na legislatívne požiadavky, inovácie v obalových materiáloch a harmonizáciu pravidiel na jednotnom trhu. Skúma aktuálne trendy v udržateľnosti, recyklácii a znižovaní obalového odpadu, ako aj nové regulačné opatrenia, ktoré formujú budúcnosť obalového priemyslu.

V tomto článku predstavujeme hlavné zistenia dvoch prieskumov k praktikám nakladania s biomasou a bioodpadmi; a k praktikám hospodárenia s pôdou na Slovensku. Tiež odkazujeme na populárno-náučné spracovanie tejto témy. Hlavným cieľom článku je zamyslenie sa a predstavenie úlohy odpadov v obehovom biohospodárstve, ktorého východisko, výkon aj udržateľnosť úzko súvisia so zdravím pôdy. Jedným z výstupov projektu BioCASH, v rámci ktorého boli prieskumy realizované, budú odporúčania pre smerovanie politík EÚ.

Od 1. januára 2025 budú obce povinné zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu textilu. Zatiaľ je to v príslušnej právnej úprave jediná zmienka o textile bez stanovenia bližších postupov, zodpovednosti jednotlivých subjektov a ďalších povinností.

Článok hodnotí, či súčasný vzorec pre výpočet miery vytriedenia odpadu skutočne odráža realitu spôsobu zabezpečenia triedeného zberu.

Blíži sa termín odovzdávania ročných výkazov a ohlásení o odpadoch. Obce majú povinnosť ohlásiť a zaslať vybrané dáta o odpadoch na rôzne inštitúcie, v rozdielnom formáte, ale najmä s inými údajmi, ktoré sa ďalej sledujú. Pri finálnom vyhodnotení dát rozdielnosť údajov spôsobuje odlišnosti v nazeraní sa na celkové nakladanie s komunálnymi odpadmi a inými odpadmi, ktoré svojím charakterom a zložením sú podobné odpadom z domácností, alebo aj nie.

Článok je pokračovaním analýzy environmentálnych záťaží s obsahom kritických kovov na Slovensku, ktoré sa môžu stať potenciálnymi zdrojmi surovín, s cieľom navrhnúť možnosti ich získavania.

Vyvstala u nás otázka ohľadom premlčania daňových nedoplatkov k poplatku za komunálny odpad – zo starej exekúcie. Ide o konkrétny prípad: daňový nedoplatok FO z roku 2005 bol vymáhaný v exekučnom konaní v roku 2016, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. 6. 2017 dňa 12. 9. 2022 bolo exekučné konanie ukončené z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Výzva na zaplatenie nedoplatku z roku 2005 bola naposledy zaslaná a doručená daňovníkovi v roku 2014. Kedy sa premlčí uvedený daňový nedoplatok z roku 2005? (počas daňového exekučného konania 6-ročná premlčacia lehota neplynie - § 85 ods. 1, 2 daňového poriadku).

Zmeny v odpadovej legislatíve nenastávajú len vo zvyšujúcich sa cieľoch a počte opatrení na dosiahnutie týchto cieľov v oblasti odpadového či obehového hospodárstva, ale aj v úprave a precizovaní terminológie na ich dosiahnutie. To platí aj pre nahliadanie na recyklovateľnosť obalov, recykláciu a jej výpočet.

Nový rok prinesie pre občanov veľa zmien, ale aj nepríjemných zistení. Jedným z nich bude aj ďalší rast poplatkov za komunálny odpad. Oproti minulým rokom bude teraz nárast takmer vo všetkých mestách a obciach pomerne dramatický a občania to výrazne pocítia. Je tento nárast opodstatnený alebo si samosprávy týmto riešia výpadky v príjmovej časti rozpočtov?

Príspevok sa zameriava na potenciál stavebného odpadu v oblasti cirkulárnej ekonomiky a predovšetkým cirkulárneho stavebníctva. Analýza sa sústreďuje predovšetkým na prostredie Európy a EÚ. Zároveň zahŕňa mieru vplyvu krízy a pandémie COVID-19 na sektor stavebníctva a nakladanie so stavebným odpadom a taktiež vplyv vojny na Ukrajine na tvorbu odpadov, ktorý vzniká z budov a infraštruktúry.

Zabezpečenie bezpečnosti dodávok surovín sa stanovilo ako významná priorita politických cieľov EÚ. Súčasný nedostatok primárnych surovín je zapríčinený vývojom nových technológií, ako je napríklad elektromobilita, IT technológie a podobne, ktoré si vyžadujú spotrebu väčšieho množstva kovov. Európska komisia začala podnikať kroky na zabezpečenie prístupu k zdrojom surovín, aby sa tak vyhla ich nedostatku. Z tohto dôvodu boli identifikované kritické suroviny (ďalej len "KS") s cieľom pomôcť predchádzať nedostatku dodávok týchto surovín do EÚ. Zoznam kritických surovín EÚ v súčasnosti obsahuje 34 surovín. EÚ definovala aj tzv. strategické suroviny (ďalej len "SS"), pričom ich strategický význam sa určí na základe relevantnosti suroviny pre zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pre použitia v obrannom a vo vesmírnom priemysle [1]. Medzi kritické a strategické suroviny patria aj meď, nikel, kobalt, gálium a iné. Cieľom príspevku je analyzovať environmentálne záťaže s obsahom kritických kovov na Slovensku, ktoré sa môžu stať potenciálnymi zdrojmi surovín a navrhnúť možnosti ich získavania.

Jedným z cieľov Európskej únie v oblasti odpadov je výrazné znižovanie množstva komunálneho odpadu, ktorý skončí nevyužitý a uložený na skládkach. Podľa najnovších správ však hrozí, že Slovensko si svoje záväzky v oblasti odpadov nesplní. Každý členský štát má totiž prijať také opatrenia, aby do konca roku 2025 dokázal opätovne využiť a recyklovať minimálne 55% komunálneho odpadu. Do roku 2030 to má byť 60% a v roku 2035 až 65%. Aj keď sa v recyklácii podľa údajov Inštitútu environmentálnej politiky približujeme k priemeru európskych krajín, na skládkach nám stále končí až 41% vyzbieraného odpadu. Priemer za členské štáty je pritom len 23%.