Statická doprava alebo jednoducho parkovanie je čoraz pálčivejším problémom miest a obcí. V tomto príspevku sa zameriame primárne na inštitút vyhradeného parkovania, pokúsime sa poukázať na prieniky a rozdiely s dočasným parkovaním, ako aj na jednotlivé druhy parkovacích miest a ich značenie.
Obce a mestá v snahe o riešenie problémov s parkovaním prijímajú tzv. parkovacie politiky - zavádzajú platené parkovanie. Následne sa však prelínajú dve formy parkovania. Prvou je práve parkovacia politika ako tzv. dočasné parkovanie a druhou je vyhradené parkovanie ako tzv. trvalé parkovanie, pričom legislatíva vzťah medzi nimi explicitne nerieši. Vyhradené parkovanie má v podmienkach miest a obcí dlhšiu tradíciu, avšak s príchodom dočasného parkovania vznikajú aplikačné problémy a nejasnosti.
V súvislosti s parkovaním nesmieme opomenúť § 6a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v z. n. p. (ďalej len „cestný zákon“), ktorý splnomocňuje obce k prijatiu všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len „VZN“) na účely dočasného parkovania motorových vozidiel a na stanovištia vozidiel taxislužby, v praxi nazývané aj ako parkovacia politika obce.
V tomto VZN musí obec vytýčiť úseky miestnych ciest, na ktorých sa bude uplatňovať, prevádzku, výšku úhrady, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. Prevádzkou parkovacej politiky obce môže byť poverená aj iná právnická osoba, avšak uvedené musí byť predmetom úpravy VZN.
______________________________
Predmetom VZN môže byť len dočasné parkovanie, nie parkovanie vyhradené pre konkrétny subjekt, pretože vyhradené parkovanie je podľa § 3 ods. 2 cestného zákona preneseným výkonom štátnej správy, pričom žiadny zákon obce nesplnomocnil na prijatie VZN.
______________________________
Vyhradené parkovanie je tým pádom riešené výlučne rozhodovacou činnosťou príslušného cestného správneho orgánu - obce, naopak, dočasné parkovanie je kompletne regulované VZN obce. Do budúcna sa ako účelnejšia javí právna úprava, ktorá by obci poskytla možnosť regulovať prostredníctvom VZN aj vyhradené parkovanie.
Vo všeobecnosti platí v statickej doprave nasledujúca rovnica: vysoký pomer vyhradených miest z celkového počtu parkovacích miest = problém s parkovaním v danej oblasti. Na vyhradených miestach totiž nemôže zaparkovať nikto okrem držiteľa povolenia. Ak napríklad táto osoba odíde na 2 mesiace mimo bydliska, toto miesto nebude 2 mesiace využívané nikým. Pri dočasnom parkovaní sa tento nepriaznivý jav eliminuje a využíva sa plná kapacita miest. Okrem pár výnimiek sa dá konštatovať, že vyhradené parkovanie je skôr prežitok.
Spoplatnenie parkovania
Rozdielne je aj spoplatnenie dočasného a trvalého parkovania. Kým dočasné parkovanie sa riadi VZN v zmysle cestného zákona, trvalé parkovanie podľa § 30 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnej dani“) podlieha miestnej dani za užívanie verejného priestranstva, nakoľko podľa predmetného ustanovenia sa za osobitné užívanie verejného priestranstva považuje aj trvalé parkovanie vozidla. Aj v tomto prípade síce obec prijíma VZN, avšak týkajúce sa miestnych daní.
V tejto súvislosti je problematický výklad slovného spojenia „trvalé parkovanie“, pretože vyhradené parkovanie možno časovo obmedziť, napr. od 6.00 hod. do 15.00 hod. V takom prípade je uplatnenie daňovej povinnosti sporné, avšak zastávame názor, že aj časovo obmedzené vyhradené parkovanie podlieha miestnej dani, pretože sadzba dane sa podľa § 33 zákona o miestnej dani ráta za každý aj začatý deň, nie je potrebné užívať verejné priestranstvo 24 hodín denne. V opačnom prípade by to obce z ekonomických dôvodov nútilo vyhradzovať parkovanie bez časového obmedzenia, čím by zbytočne blokovali parkovacie miesta, ktoré by mohli byť užívané inými osobami mimo vyhradeného času.
Definícia trvalého parkovania vozidla v zákone o miestnej dani by si však zaslúžila vhodnejšiu alternatívu, ktorá by bola identická s predpismi z rezortu vnútra a dopravy. Tieto predpisy z rôznych rezortov na seba totiž vôbec pojmami nenadväzujú. Problematicky sa však javí aj samotná definícia verejného priestranstva, nakoľko predmetom dane podľa zákona o miestnej dani je osobitné užívanie verejného priestranstva, ktorým sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce (§ 30 ods. 1 a 2 zákona o miestnych daniach).
Táto definícia verejného priestranstva na účely miestnej dane je podľa našej mienky nedostatočná, pretože nepokrýva užívanie miestnej cesty, pod ktorou obec nevlastní pozemok. Užívateľ takejto miestnej cesty nemusí poskytovať odplatu ani vlastníkovi pozemku, ani obci ako daň, čo nie je správne. Riešením je úprava § 30 ods. 2 zákona o miestnej dani, aby sa za verejné priestranstvo považovali aj miestne cesty bez ohľadu na vlastníctvo pozemku.
Druhy parkovacích miest a ich značenie
Vo všeobecnosti rozlišujeme tri druhy parkovacích miest:
-
všeobecné parkovacie miesta,
-
parkovacie miesta s obmedzením,
-
vyhradené parkovacie miesta.
Všeobecné parkovacie miesta
Sú prístupné všetkým subjektom bez obmedzenia, resp. jediným možným obmedzením je spoplatnenie, časové obmedzenie alebo určenie druhu vozidiel.
Zvislé dopravné značenie:
Vodorovné dopravné značenie:
Parkovacie miesta s obmedzením
Sú prístupné určitému okruhu subjektov (napr. rezidenti, zákazníci určitého subjektu, elektromobily za účelom dobíjania a pod.), označujú sa prostredníctvom dodatkovej tabuľky, na ktorej sa tento okruh subjektov alebo účel špecifikuje.
Zvislé dopravné značenie:
Vodorovné dopravné značenie:
Vyhradené parkovacie miesta
Umožňujú parkovanie len konkrétnemu subjektu, ktorý disponuje príslušným povolením.
Zvislé dopravné značenie:
Vodorovné dopravné značenie:
Totožné platí aj v prípade, keď je vyhradené parkovanie pre konkrétnu osobu so zdravotným postihnutím.
V prípade všeobecného miesta pre osoby so zdravotným postihnutím, na ktorom môže parkovať akýkoľvek držiteľ parkovacieho preukazu, sa používa nasledovné dopravné značenie:
Zdroj ilustrácií: TP 1171
Vyhradené parkovanie
Inštitút vyhradeného parkovania predstavuje obmedzenie všeobecného užívania pozemnej komunikácie, nakoľko umožňuje užívať určité parkovacie miesto len vopred určenému subjektu na základe povolenia cestného správneho orgánu, v našom prípade obce, alebo v prípade všeobecných parkovacích miest pre osoby so zdravotným postihnutím na základe parkovacieho preukazu.
Zákonné splnomocnenie pre obce na povoľovanie vyhradeného parkovania na miestnych a účelových cestách nájdeme v ustanovení § 3 ods. 2 cestného zákona:
„obce na miestnych cestách a na účelových cestách ... povoľujú vyhradené parkoviská“
. Vyhradené parkovanie sa v zmysle toho teda vzťahuje aj na účelové cesty, čo v prípade neverejných účelových ciest nedáva zmysel. Vyhradené parkovanie má podliehať povoleniu len na verejných účelových cestách, na ktorých je nutné chrániť verejný záujem spočívajúci vo všeobecnom užívaní. Pri neverejných účelových cestách povoľovanie vyhradeného parkovania nemá žiaden význam.Pojem vyhradené parkovisko cestný zákon nedefinuje, preto si musíme pomôcť vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z.z. o dopravnom značení v z. n. p. (ďalej len „vyhláška o dopravnom značení“), konkrétne prílohou č. 5 o dodatkových značkách, kde je v bode 14 upravená dodatková tabuľka „vyhradené parkovanie“. Vysvetlivka k tejto zvislej dopravnej značke uvádza, že sa umiestňuje pod zákaz zastavenia a umožňuje zastaviť a stáť na parkovacom mieste len pre určité vozidlo alebo pre určitého držiteľa parkovacieho povolenia, pre ktorého je dané miesto vyhradené.
Ustanovenie § 25 ods. 1 písm. n) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) ustanovuje, že vodič nesmie zastaviť a stáť na vyhradenom parkovisku, ak nie je vyhradené pre toto vozidlo.
______________________________
Na základe uvedeného možno konštatovať rozpor zákona o cestnej premávke, ktorý ustanovuje možnosť vyhradenia len pre vozidlo, avšak vyhláška o dopravnom značení umožňuje vyhradenie aj pre subjekt. Za správnu považujeme možnosť, ktorú ponúka vyhláška o dopravnom značení, pretože vozidlo v prvom rade nemá právnu subjektivitu a v druhom rade môže subjekt meniť vozidlá a v niektorých prípadoch je preto vhodnejšie viazať povolenie na subjekt
2)
, preto je potrebné opraviť a zosúladiť formuláciu v zákone o cestnej premávke.
______________________________
Vyhradeným parkovaním je podľa bodov 47 a 48 prílohy č. 3 vyhlášky o dopravnom značení aj parkovanie, ak je pod zvislou dopravnou značkou „Parkovanie“ dodatková tabuľka so symbolom osoby so zdravotným postihnutím, kde je dovolené zastaviť a stáť len vozidlám s príslušným parkovacím preukazom. V tomto prípade by malo byť však použité slovo „osobám“ s príslušným parkovacím preukazom, pretože sa týmto spôsobom uvedené preukazy vydávajú, nevydávajú sa pre konkrétne vozidlo. Táto regulácia však nebráni tomu, aby aj osoba so zdravotným postihnutím požiadala o klasické vyhradené parkovanie určené len pre ňu.
Na povoľovanie vyhradeného parkovania sa podľa § 3 ods. 6 cestného zákona nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. Napriek tomu
zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na osobitné správne konania, ktoré subsidiárne pôsobenia správneho poriadku výslovne vylúčili
3)
, čiže aj v prípade povoľovania vyhradeného parkovania. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 7 správneho poriadku
4)
. Tieto zásady vo väčšine reflektujú na požiadavky rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy z 28. septembra 1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007) z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe, na ktoré odkazuje početná judikatúra našich súdov, je preto nutné si tieto zásady osvojiť a prispôsobiť im svoje rozhodovanie. Na porovnanie - v Českej republike je vyhradené parkovanie zvláštnym užívaním.Cestný správny orgán, resp. v našom prípade obec, rozhoduje na základe návrhu, ktorý musí okrem iného obsahovať (§ 3 ods. 7 cestného zákona):
-
stanovisko správcu pozemnej komunikácie a
-
stanovisko dopravného inšpektorátu.
Stanovisko dopravného inšpektorátu po novele účinnej od 1. júla 2022 už nie je záväzné, je rovnocenné so stanoviskom správcu pozemnej komunikácie. V tejto súvislosti upozorňujeme na rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. januára 2024, sp. zn. TT-14S/57/2022, v ktorom zašiel správny súd ešte ďalej, keď konštatoval: „Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v zmysle § 3 ods. 7 cestného zákona sú obe stanoviská z pohľadu ich relevancie, ako podkladov pre vydanie alebo nevydanie povolenia na vyhradené parkoviská, pre obec rovnocenné, a to bez ohľadu na to, či sú súhlasné alebo nesúhlasné, príp. neutrálne. Dokonca prekážkou pre vydanie povolenia na vyhradené parkoviská obcou nebude ani nečinnosť správcu pozemnej komunikácie v prípade, ak napriek žiadosti o vydanie stanoviska pre účely postupu podľa § 3 ods. 7 cestného zákona žiadne stanovisko neposkytne.“
______________________________
V zmysle citovaného rozsudku nie je nečinnosť správcu pozemnej komunikácie alebo dopravného inšpektorátu prekážkou pre rozhodnutie obce o vyhradenom parkovaní, avšak vzhľadom na to, že explicitne stanovená lehota na vydanie stanoviska absentuje, sa nám takýto postup javí ako problematický.
______________________________
Sme toho názoru, že proti nečinnosti sa dá brániť inými inštitútmi na to určenými, v opačnom prípade si možno potom klásť otázku o opodstatnenosti týchto stanovísk ako takých. Riešením je explicitné stanovenie lehoty na vydanie stanoviska s následnou fikciou v prípade jej nedodržania.
Stanovisko dopravného inšpektorátu však považujeme v prípade vyhradeného parkovania za zbytočné nielen z hľadiska jeho previazanosti na dopravné značky, ku ktorým sa dopravný inšpektorát vyjadruje, ale aj z hľadiska minimálneho zásahu do bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, o to viac v prípadoch, kedy sa vyhradené parkovanie len predlžuje.
Ako už z predošlého textu vyplýva, tento inštitút je úzko spätý s dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami, je preto zrejmé a nevyhnutné, že pre jeho úplné zabezpečenie potrebuje mať subjekt nielen povolenie vyhradeného parkovania, ale aj určené použitie dopravných značiek a zariadení. Treba si v tejto súvislosti uvedomiť, že obmedzenie všeobecného užívania, ktorým vyhradené parkovanie bez pochyby je, môže byť len dočasné. Preto tak samotné povolenie vyhradeného parkovania musí byť časovo ohraničené.
______________________________
Obec musí pri rozhodovaní brať do úvahy celkovú situáciu statickej dopravy v území, ako aj samotnú opodstatnenosť návrhu, čo znamená, že nemôže tento inštitút nadužívať, aby nevznikol kolaps statickej dopravy, ale ani schvaľovať neopodstatnené žiadosti. Takou je napr. návrh na vyhradené parkovanie v mieste, s ktorým nemá žiadateľ prepojenie, alebo návrh na vyšší počet parkovacích miest, ako vyžaduje jeho situácia.
______________________________
Obce vyhradené parkovanie viažu napr. na trvalý pobyt alebo pri právnických osobách na sídlo alebo prevádzku, čo považujeme za správne. Taktiež považujeme za žiaduce dokladovať kópiu osvedčenia o evidencii predmetného vozidla, aby obec preverila vzťah žiadateľa a vozidla, pretože sa tým zabraňuje rôznym špekulantom získavať vyhradené parkovanie. Niektoré obce povoľujú vyhradené parkovanie len osobám so zdravotným postihnutím, pričom v takom prípade je v konaní samozrejmé preukázanie odkázanosti osoby na individuálnu prepravu motorovým vozidlom.
Obec pri rozhodovaní v rámci správnej úvahy vyhodnocuje komplexne všetky vyššie spomenuté podklady a súvislosti. Z uvedeného vyplýva, že na vyhradené parkovanie nie je právny nárok. Laická verejnosť sa občas domnieva, že na vyhradené parkovanie má nárok po doložení všetkých dokladov, čo však nie je pravdou.
V prípade zamietnutia žiadosti je nutné a veľmi dôležité venovať zvýšenú pozornosť odôvodneniu takéhoto rozhodnutia. Je úlohou obce dostatočne a jasne odôvodniť, prečo návrhu nebolo vyhovené. Vzhľadom na to, že na konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, je odvolanie vylúčené.
1) Viac pozri kapitolu 2.13 Technických podmienok č. 117 Ministerstva dopravy SR (TP 117)
2) Konkrétny subjekt je však v povolení uvedený vždy, rozdielom je skutočnosť, či je uvedené aj konkrétne vozidlo alebo je povolenie bez viazania na konkrétne evidenčné číslo vozidla.
3) Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2012, sp. zn. 1Sžr/68/2011.
4) Pozri POTÁSCH, P. a kol. Správny poriadok, Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 52-53.