Príspevok analyzuje dopady tzv. litteringu. Ide o správanie, ktorého podstatou je predovšetkým znečisťovanie komunálneho životného prostredia plastovými odpadmi a obalmi z odpadov z nápojov a iných surovín. Slovenský zákonodarca sa pod vplyvom uvedeného neželaného správania rozhodol zaviesť úpravu zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ktorý má napomôcť znížiť mieru litteringu na Slovensku. V uvedenom kontexte príspevok analyzuje mieru efektivity a systémovosti uvedenej právnej úpravy, a to aj vo vzťahu k slobode podnikania.
Littering alebo to, čo pre nás dnes znamená napríklad vyhodenie jednorazového obalu z okna osobného auta, je v skutočnosti pomerne mladý a moderný spoločenský fenomén. Objavuje sa v polovici minulého storočia. Jeho korene sú spojené s výrobou väčších množstiev materiálov, obalov a jednorazových výrobkov. Všetky uvedené komponenty spôsobili väčšiu produkciu odpadov a podstata pomenovania uvedeného spoločenského javu je spojená predovšetkým s plastami. Jednoducho povedané, rastúca hospodárska produkcia vyvolala zvyšovanie počtu skládok odpadov a súčasne sa zrýchlilo tempo vplyvu odhadzovania uvedených materiálov na skládky. Spoločenský a ekonomický tlak na udržateľnosť a kapacitu skládok odpadov sa tak v priebehu niekoľkých desaťročí niekoľkonásobne zvýšil. Jednotlivec alebo koncový spotrebiteľ si častokrát neuvedomuje dosah jednoduchého úkonu, akým je vyhodenie plastového pohára alebo plastovej fľaše od nápoja do vonkajšieho prostredia. Znie to až zarážajúco, ale dopady uvedených úkonov človeka môžu byť priam monumentálne. Najviac sa uvedené správanie človeka prejavuje predovšetkým v oblasti kvality obecného životného prostredia a v rámci vzťahov nakladania s komunálnym odpadom. Súčasná veda zdôrazňuje predovšetkým význam vzdelávania v predmetnej oblasti spoločenského života, a to preto, že sankčné mechanizmy a zákonné nástroje trestania za uvedené "prehrešky" častokrát zlyhávajú a neplnia svoj pôvodný zákonný účel. Je preto pravdepodobné, že najmä cielená výchova a vzdelávanie v oblasti nakladania s jednorazovými obalmi a odpadmi z odpadov môžu zamedziť, resp. znížiť výskyt litteringu ako spoločensky neželeného javu. Littering sa vo všeobecnosti chápe ako správanie človeka, ktorého podstata spočíva v nesprávnej likvidácii odpadových produktov. K tomuto javu môže zo strany človeka dôjsť úmyselne alebo neúmyselne (resp. nedbalo), avšak oba spôsoby tohto správania majú svoje environmentálne dopady. Štatistiky naznačujú, že medzi najčastejšie vyhodené položky patria cigaretové filtre, obaly potravín, plastové fľaše, jednorazové poháre a šálky, nákupné tašky a tašky na potraviny, slamky, plechovky od nápojov, zvyšky pneumatík a súčasti motorových vozidiel. Neexistuje jednotné meradlo výskytu uvedených surovín. Uvedené predmety sa však vo všeobecnosti vyskytujú medzi odpadmi v rámci litteringu najčastejšie. Neexistuje tiež ani jednoznačná od