Príspevok sa zaoberá najmä jednotlivými spôsobmi a právnymi následkami doručovania písomností v pracovnoprávnych vzťahoch. V súvislosti s uvedenou judikatúrou článok tiež poukazuje na rôzne situácie, ktoré pri doručovaní písomností v pracovnom práve môžu nastať.
Správne doručovanie písomností v pracovnoprávnych vzťahoch má vplyv na to, či nastanú účinky právneho úkonu, ktorý je predmetom doručenia. Dosiahnutie zamýšľaného právneho stavu súvisiaceho so:
-
vznikom, zmenou a skončením pracovného pomeru,
-
vznikom, zmenou a skončením dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo
-
vznikom, zmenou a zánikom povinností zamestnanca alebo zamestnávateľa
totiž predpokladá vedomosť strany, voči ktorej zmena právneho stavu smeruje, o úkone, ktorý bude mať tento právny stav za následok. Vedomosť o uskutočnenom alebo zamýšľanom úkone získa daná strana z doručenej písomnosti.
Inštitút doručovania písomností, ktoré sa týkajú pracovného pomeru, je upravený v § 38 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce"). Právna úprava v tomto ustanovení sa týka všetkých písomností zamestnávateľa, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy, písomností týkajúcich sa vzniku a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca.
Doručovaním možno rozumieť takú činnosť, ktorej cieľom je, aby sa k určeným osobám dostali náležité písomnosti. Zákonník práce pre niektoré úkony vyžaduje písomnú formu (napr. výpoveď), pri niektorých úkonoch písomnú formu preferuje (napr. pracovná zmluva), alebo umožňuje doručovanie elektronickými prostriedkami (doručovanie tzv. výplatnej pásky).
Doručovanie sa nespája s ústnymi alebo konkludentnými právnymi úkonmi. Konkludentný úkon je v právnej teórii definovaný ako prejav vôle, ktorý síce nemá znaky výslovného prejavu, avšak so zreteľom na všetky okolnosti niet pochýb o tom, k akým účinkom smeroval a aký je jeho obsah.