V príspevku sa venujeme problematike poskytovania stravovania zamestnancom samosprávy v roku 2022. Odpovieme na časté otázky spojené s touto problematikou a poskytneme príklady účtovania stravovacích poukážok, ako aj príspevku na stravovanie
Podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") majú obce a rozpočtové a príspevkové organizácie (ďalej len "zamestnávateľ") povinnosť zabezpečovať svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemajú voči zamestnancom:
-
ktorí boli vyslaní na pracovnú cestu, okrem zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny,
-
ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len "finančný príspevok na stravovanie").
Stravovanie pre svojich zamestnancov zamestnávateľ zabezpečí:
a)
poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja:
-
vo vlastnom stravovacom zariadení,
-
v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo
b)
zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.
Zamestnávateľ svojim zamestnancom poskytne finančný príspevok na stravovanie, ak:
c)
povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
d)
zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo poskytnutím stravovacích poukážok,
e)
zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
f)
ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak by stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo poskytnutím stravovacích poukážok bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
Okrem týchto zákonných prípadov, keď zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.