Príspevok sa zaoberá okamžitým skončením pracovného pomeru ako jedným z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru. V porovnaní s ostatnými spôsobmi ide o výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Príspevok poukazuje najmä na dôvody skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ako aj zamestnanca, ale aj na požiadavky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, doplnené súvisiacimi rozhodnutiami súdov.
Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý zamestnávateľ a zamestnanec môžu uplatniť len z taxatívne vymedzených dôvodov.
Na rozdiel od výpovede, pri ktorej dochádza k skončeniu pracovného pomeru až uplynutím výpovednej doby, v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru dochádza k skončeniu pracovného pomeru jeho doručením druhej zmluvnej strane. Z uvedeného dôvodu nie je možné odvolať okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo doručené druhej zmluvnej strane, na rozdiel od výpovede, ktorú možno podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce odvolať len so súhlasom druhej zmluvnej strany. Nie je vylúčené, aby došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru aj počas výpovednej doby.
Okamžité skončenie pracovného pomeru by malo byť využívané výnimočne po dôkladnom posúdení dôvodov na jeho uplatnenie, ako aj zákonných požiadaviek jeho platnosti, inak podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec: