Skončenie pracovného pomeru upravuje § 59 Zákonníka práce. Z kogentnej povahy tohto ustanovenia vyplýva, že pracovný pomer sa ukončí na základe vôľového konania jeho subjektov, a to jedným z právnych úkonov taxatívne uvedených v tomto ustanovení alebo na základe iných skutočností. V tejto časti vysvetlím, za akých okolností môže dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa aj zamestnanca.
Okamžité skončenie pracovného pomeru
Sú to tieto podmienky:
- okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné, inak je neplatné,
- účinky skončenia pracovného pomeru nastanú momentom doručenia zrušovacieho prejavu jeho adresátovi,
- akýkoľvek iný časový údaj uvedený v zrušovacom prejave je bez právnej relevancie,
- okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranným adresným právnym úkonom dovoleným len zo zákonných dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zamestnanca,
- doručenie je nutné uskutočniť v ustanovenej zákonnej lehote, ktorá má prekluzívny (prepadný) charakter, v opačnom prípade je okamžité skončenie PP neplatné.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
Podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa:
- zamestnávateľ môže so zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite len z dôvodov právoplatného odsúdenie zamestnanca za úmyselný trestný čin alebo závažného porušenia pracovnej disciplíny,
- okamžité skončenie PP by malo byť len výnimočné, napr. vtedy, ak nemožno zamestnanca ponechať u zamestnávateľa pracovať počas plynutia výpovednej doby,