Záver účtovného roka 2016 v štátnej správe a samospráve

Podstatou a cieľom účtovnej závierky je teda zistiť stav a zmeny majetku a záväzkov k určitému dátumu, stav vlastného imania a jeho zmeny, výsledok hospodárenia prostredníctvom nákladov a výnosov, zmenu finančnej situácie.

Skôr, než sa uzatvoria účtovné knihy a zostavia jednotlivé výkazy účtovnej závierky, preveria sa nasledujúce skutočnosti:

• uskutočnenie kontroly priebežného evidovania transakcií, ku ktorým došlo v účtovnom období, ktoré súvýznamne odlišné od bežne evidovaných účtovných prípadov; cieľom tohto postupu je preveriť, či sa vecná a časová príslušnosť odvíja od vhodnej aplikácie príslušných platných právnych predpisov,
• zhodnotenie významu a dopadu hospodárskych skutočností zobrazených v účtovnom systéme,
• skompletizovanie potrebných dokumentácií k jednotlivým hospodárskym operáciám a účtovným prípadom, ktoré budú dokumentovať, že zvolené postupy zodpovedajú charakteru účtovného prípadu a platnej legislatívy,
• zhodnotenie celkovej úrovne účtovného systému v ÚJ z hľadiska zrozumiteľnosti, prehľadnosti a trvalosti účtovných zápisov,
• zhodnotenie úrovne vnútorného kontrolného systému, úrovne spracovania interných smerníc a ich aplikácie.

Účtovnú závierku vo všeobecnosti upravuje najmä zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) a definuje ju ako štruktúrovanú prezentáciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva poskytovanú osobám, ktoré tieto informácie vyžadujú, pričom účtovná závierka tvorí jeden celok.

Táto definícia spája tri komponenty, a to:

• predmet účtovníctva,
• používateľov, resp. adresátov,
• dôvod zostavovania.

Vymedzenie predmetu účtovníctva obsahuje § 2 zákona o účtovníctve ako účtovanie a vykazovanie skutočností o:

• stave a pohybe majetku,
• stave a pohybe záväzkov,
• rozdiele majetku a záväzkov,
• výnosoch,
• nákladoch,
• príjmoch,
• výdavkoch,
• výsledku hospodárenia,
• iných aktívach,
• iných pasívach.

Majetkom sú tie aktíva ÚJ, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, a je pravdepodobné, že v budúcnosti zvýšia jej ekonomické úžitky a dajú sa spoľahlivo oceniť.

* * *

Záväzkom je existujúca povinnosť ÚJ, ktorá vznikla z minulých udalostí, a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži jej ekonomické úžitky a dá sa spoľahlivo oceniť.

* * *

Výnosom je zvýšenie ekonomických úžitkov ÚJ v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť.

* * *

Nákladom je zníženie ekonomických úžitkov ÚJ v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť.

* * *

Príjmom je prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov ÚJ.

* * *

Výdavkom je úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov ÚJ.

* * *

Výsledkom hospodárenia ÚJ je ocenený výsledný efekt jej činnosti dosiahnutý v účtovnom období.

* * *

Iným aktívom je časť aktív ÚJ, ktorá nespĺňa podmienky na zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy.

* * *

Iným pasívom je povinnosť ÚJ, ktorá nespĺňa podmienky na zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy.

Deň uskutočnenia účtovného prípadu

Moment účtovania o majetku, záväzkoch, nákladoch a výnosoch závisí od toho, kedy nastane deň uskutočnenia účtovného ­prípadu, ktorým je podľa opatrenia Ministerstva financií SR z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa us­ta­novujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. (Postupy účtovania):

• vznik pohľadávky a záväzku,
• platba záväzku,
• inkaso pohľadávky,
• postúpenie pohľadávky,
• vklad pohľadávky,
• poskytnutie/prijatie preddavku,
• prevzatie dlhu,
• výplata/prevzatie hotovosti,
• nákup/predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene alebo cenných papierov, pripísanie cenných, papierov na účet,
• dohodnutie a vyrovnanie obchodu s cennými papiermi,
• splnenie dodávky,
• zistenie manka, schodku majetku, prebytku majetku, škody na majetku,
• pohyb majetku vo vnútri ÚJ,
• ďalšie skutočnosti vyplývajúce z osobitných predpisov alebo vnútorných podmienok ÚJ, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v ÚJ nastali, alebo o ktorých sú k dispozícii doklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti,
• prevzatie nehnuteľnosti nadobúdateľom do užívania k dátumu uvedenému v zmluve alebo v inom doklade o odovzdaní nehnuteľnosti do užívania pri nehnuteľnosti obstaranej na základe zmluvy, kde sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností (u kupujúceho),
• odovzdanie nehnuteľnosti predávajúcim pri nehnuteľnosti obstaranej na základe zmluvy, kde sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností (u predávajúceho).

Cieľom účtovnej závierky je poskytnúť verný a pravdivý obraz o účtovnej závierke a, samozrejme, že význam zostavenia účtovnej závierky spočíva aj v tom, že informácie, ktoré poskytuje používateľom sú pre nich užitočné.

Informácie v účtovnej závierke sú užitočné, ak sú:

• posudzované z hľadiska významnosti – ak by ich neuvedenie alebo chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok či rozhodovanie používateľa,
• zrozumiteľné a porovnateľné – ak spĺňajú požiadavky spoľahlivého a jednoznačného určenia obsahu účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy a spoľahlivého a jednoznačného určenia obsahu účtovných záznamov v nadväznosti na použité metódy účtovných záznamov,
• spoľahlivé – ak zabezpečujú poskytnutie verného a pravdivého obrazu o predmete účtovníctva a finančnej situácii ÚJ a ak sú úplné a včasné.

Deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka

ÚJ štátnej správy a samosprávy sú subjektmi verejnej správy, a preto nemôžu používať ako účtovné obdobie „hospodársky rok”, teda nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie sú zhodné s kalendárnym rokom. Deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je pri zostavení riadnej účtovnej závierky ÚJ štátnej správy a samosprávy posledný deň kalendárneho roka. Iný dátum ako 31. 12. je relevantný v prípade mimoriadnej účtovnej závierky, a to predovšetkým ku dňu zániku ÚJ štátnej správy a samosprávy.

S dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, súvisia aj závierkové účtovné prípady a upravujúce závierkové účtovné prípady, ktoré sú tiež súčasťou predmetu účtovníctva:

• závierkové účtovné prípady predstavujú účtovanie o skutočnostiach (predmete účtovníctva), pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
• upravujúce závierkové účtovné prípady predstavujú účtovanie o skutočnostiach (predmete účtovníctva) týkajúcich sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré ÚJ zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky; upravujúcim závierkovým účtovným prípadom nie je účtovanie skutočností, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia, ak nesúvisia so stavom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Účtovnú závierku ako štruktúrovanú prezentáciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, ovplyvňujú tieto právne predpisy vydávané v súlade s § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve:

• opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov,
• opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 č. MF/25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

Proces zostavovania individuálnej účtovnej závierky v ÚJ štátnej správy a samosprávy

V ÚJ prebiehajú v súvislosti s účtovnou závierkou činnosti, ktoré môžeme rozčleniť na:

• účtovnú uzávierku (prípravné práve a uzatvorenie účtovných kníh),
• zostavenie účtovnej závierky.

V súvislosti s uzatvorenímúčtovných kníh sa realizujú najmä inventarizácia, kontrola bilančnej kontinuity, kontrola nadväznosti analytických účtov a analytickej evidencie na syntetické účty, zaúčtovanie kurzových rozdielov, zaúčtovanie účtovných prípadov na účtoch, ktoré nesmú mať konečný zostatok, výpočet výsledku hospodárenia a dane z príjmu, účtovanie rezerv a opravných položiek, účtovanie časového rozlíšenia nákladov a výnosov, kontrola zaúčtovania odpisov, účtovanie nevyfakturovaných dodávok, špecifické účtovné prípady podľa typu ÚJ, ako napríklad odsúhlasenie trensferov.

Inventarizácia

ÚJ overujú inventarizáciou, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Inventarizácia sa vykonáva ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a je vo svojom princípe kontrolou vecnej správnosti účtovníctva.

Predmetom inventarizácie sú všetky položky:

• majetku,
• záväzkov,
• rozdielu majetku a záväzkov.

Inventarizácia predstavuje proces pozostávajúci zo:

• zistenia skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
• následného porovnania účtovného stavu so skutočným stavom.

Zisťovanie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa uskutočňuje inventúrou:

• skutočný stav majetku hmotnej a nehmotnej povahy sa zisťuje fyzickou inventúrou,
• skutočný stav záväzkov sa zisťuje dokladovou inventúrou,
• skutočný stav rozdielu majetku a záväzkov a skutočný stav majetku, pri ktorom nie je možné vykonať fyzickú inventúru, sa zisťuje dokladovou inventúrou a kombináciou fyzickej a dokladovej inventúry.

Príklady spôsobov vykonávania inventúry:

• Pozemky – kombinovaná inventúra; fyzickou inventúrou sa môže overiť existencia pozemkov vykazovaných v účtovníctve, vlastníctvo predmetných pozemkov sa overuje listami vlastníctva.
• Stavby – kombinovaná inventúra; fyzickou inventúrou sa môže overiť existencia stavby vykazovanej v účtovníctve a vlastníctvo tejto stavby sa overuje listom vlastníctva.
• Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí – fyzická inventúra.
• Obstaranie dlhodobého hmotného majetku (DHM) – kombinovaná inventúra; fyzickou inventúrou sa potvrdí existencia a stav nedokončených investícií, avšak niektoré nedokončené investície je možné inventarizovať len dokladovou inventúrou (faktúry, zmluvy, dodacie listy).
• Zásoby – fyzickou inventúrou, prípadne kombinovanou inventúrou v prípade zásob na ceste alebo zásob uložených u tretích osôb.
• Pohľadávky – dokladovou inventúrou, napríklad zaslanie tzv. potvrdzovacích listov svojim dlžníkom/odberateľom, v ktorých účtovná jednotka požiada o potvrdenie vykázaného stavu pohľadávky.
• Peňažné prostriedky – fyzickou inventúrou.
• Peňažné prostriedky uložené na bankovom účte – dokladovou inventúrou, bankový výpis, alebo potvrdenie banky o stave peňažných prostriedkov.
• Rozdiel majetku a záväzkov – dokladovou inventúrou.

Výsledkom zistenia skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov uskutočneného inventúrou, je inventúrny súpis a na neho nadväzujúci inventarizačný zápis.

Inventúrny súpis musí obsahovať:

• názov a sídlo ÚJ,
• deň začatia inventúry,
• deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná,
• deň skončenia inventúry,
• stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny,
• miesto uloženia majetku,
• meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh majetku,
• zoznam záväzkov a ich ocenenie,
• zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,
• odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov,
• meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku záväzkov,
• poznámky.

Inventarizačný zápis musí obsahovať:

• názov a sídlo ÚJ,
• výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,
• výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov,
• meno, priezvisko a podpisový záznam osoby/osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie.

Inventarizačné rozdiely