Peter Strapáč

Obec daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľností na rok 2015 riadne rozhodnutím. Daňovník rozhodnutie prevzal bez odvolania. Rozhodnutie riadne prevzal dňa 11. 9. 2015 a až dňa 26. 2. 2016 zaplatil časť vyrubenej dane. Po zaslaní druhej výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku, daňovník podal podnet na okresnú prokuratúru s návrhom na podanie protestu proti VZN obce ako aj proti rozhodnutiu na zaplatenie dane. Prokuratúra listom v mesiaci október 2016 nás upozornila, resp. vydala protest, že časť VZN nie je v súlade so zákonom. Vo VZN v časti obce bola zvýšená sadzba dane o 5-násobok základnej sadzby, avšak časť netvorí ucelený pozemok, na tento rozpor so zákonom - § 17a zákona č. 582/2004 Z. z. - nás upozorňuje prokuratúra. Nás by zaujímalo, či na celý prípad nemá vplyv, že daňovník sa neodvolal v stanovenej lehote proti vydanému rozhodnutiu na zaplatenie dane? Poznamenávame, že obec každoročne prijíma a vydáva VZN na ďalší rok, resp. na ďalšie zdaňovacie obdobie. V prípade, keď daňovník podal podnet na prokuratúru, už VZN na rok 2015 bolo neplatné, nakoľko po vydaní nového VZN na rok 2016 toto bolo zrušené. Chceli by sme vedie, aký je postup obce pri riešení prípadu. Môže obec argumentovať s tým, že daňovník sa neodvolal proti rozhodnutiu o zaplatenie dane, rozhodnutie tým bolo prijaté a akceptovateľné?

V obci pôsobí detský ľudový súbor. Počas prestávky na nácviku dvaja členovia súboru (15, 11) vymýšľali a ten 15-ročný sotil mladšieho pričom ten spadol a zlomil violončelo jedného z členov. Nástroj bol zabalený originálnom tvrdenom obale a bol na mieste pri ostatných nástrojoch. Čiže nebol iba tak niekde položený. Vedúci súboru oznámil deťom, že vzniknutú škodu budú musieť rodičia nahradiť. Ospravedlnenie za vzniknutú škodu a sľub náhrady napísali v SMS komunikácii obidvaja chlapci. Otec staršieho chlapca sa však v telefonickom rozhovore vyjadril, že on na opravu nedá ani cent a nejaký zlámaný nástroj ho nezaujíma. Ako sa majú rodičia domôcť uznania škody a ako majú postupovať aby si vymohli náhradu vzniknutej škody. Cena nástroja bola 1.050,- € na čo však rodičia dieťaťa nemajú doklad, pretože ho kupovali cez vedúceho súboru od člena filharmónie (čiže z druhej ruky). Stačilo by v tomto prípade svedectvo vedúceho súboru, alebo majú mať aj nejaké cenové ohodnotenie od nejakého výrobcu nástrojov, prípadne predajne nástrojov? Odborník na výrobu a opravu nástrojov sa vyjadril, že bude potrebné vymeniť celú prednú dosku violončela (čo môže úplne zmeniť zvuk nástroja), čo môže stáť takmer toľko ako stál nástroj. Ako majú poškodení rodičia postupovať? Majú si opravu zaplatiť sami a vymáhať náhradu škody? Čo v prípade, keď si rodičia detí nechcú priznať vinu svojich detí na spôsobení škody na majetku iného dieťaťa? Môžu si rodičia vymáhať škodu od súboru?

Chcem kúpiť pozemok (trvalý trávnatý porast, parcela E) od štyroch spoluvlastníkov. Jeden zo spoluvlastníkov je neznámy vlastník a jeho podiel spravuje Slovenský pozemkový fond. Je možné kúpiť spoluvlastnícky podiel tohto neznámeho vlastníka ? V prípade, ak sa bude dať, aký je postup ? (traja podieloví vlastníci s predajom súhlasia).

Chcela by som Vás poprosiť o odbornú podporu k správnemu aplikovaniu  ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje definíciu pojmu „blízka osoba“. Dostala som od poslancov úlohu posúdiť a preveriť prevod nehnuteľností vo vlastníctve obce na iné osoby, konkrétne na synovca pána starostu. Prevod sa uskutočnil v druhej polovici r. 2010. Ja som do svojej správy z kontroly uviedla, že syn brata pána starostu je blízkou osobou voči starostovi a preto nadobudnutie  obecného majetku bol v rozpore s § 9a ods. 6 písm. g). zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa môjho názoru synovec starostu mohol nadobudnúť majetok obce len na základe obchodnej verejnej súťaže.

Spoločnosť menila spoločníka a konateľa spoločnosti. Aké povinnosti vyplývajú spoločnosti z tejto činnosti, kam ma nahlásiť túto zmenu?

Na príplatok na stravné majú občania pracujúci na základe dohody o menších obecných službách nárok, ak pracujú denne na základe tejto dohody v rozsahu 4 dni v týždni po 5 hodín denne?

Počas pobytu detí materskej školy vonku  došlo k poškodeniu (poškriabaniu) motorového vozidla zaparkovaného na priestranstve pri materskej škole. Učiteľky na toto priestranstvo zobrali deti a tie sa tam cca hodinu bez riadneho dozoru učiteliek  (výpoveď svedka)  „hrali“. Poškriabali pritom auto zástupkyne materskej školy, a tá sa domáha škody od učiteliek. Ako postupovať, má na to zástupkyňa nárok? Je zjavné aj porušenie pracovnej disciplíny učiteľkami. Zástupkyňa bola v tom čase na porade vedenia školy.

Môžu notári v Českej Republike overovať dokumenty vydané na Slovensku?

Obec je od roku 1998 jediným spoločníkom v s. r. o., ktorá podniká v oblasti poskytovania ubytovacích služieb, verejného stravovania, doplnkových služieb cestovného ruchu a prevádzkovania telovýchovných zariadení a zariadení slúžiacich k regenerácii a rekondícii. V súčasnom období skončila platnosť nájomnej zmluvy medzi obcou a s. r. o., na základe ktorej s.r.o. využívala majetok obce na svoje podnikanie. Je nájomná zmluva pre obec najvhodnejší nástroj, prípadne existuje iný na zverenie majetku obce na využívanie s.r.o., v ktorej je obec jediným spoločníkom (prenajímame sami sebe a taktiež pri štandardnej zmluve o nájme podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, pre nájomcu vyplýva povinnosť uhrádzať náklady na modernizáciu, opravy a rekonštrukciu nad určitú sumu, ktoré boli predtým odsúhlasené, čo pri bazénoch a chatách, do ktorých nebolo 30 rokov nič investované, nie je za súčasnej finančnej situácie pre obec  najvhodnejšie riešenie)? Ak  áno, ako je to v tomto prípade s povinnosťou uplatňovať ustanovenie § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p.  

Obchodná spoločnosť si chce najať odborníka, aby sa so zástupcami spoločnosti zúčastnil jednodenného obchodného jednania v zahraničí ako konzultant. Tento odborník je zamestnaný v inej spoločnosti a má príjem zo závislej činnosti. Konzultačnú činnosť plánuje vykonať v čase čerpania dovolenky a išlo by u neho o príležitostný  jednorazový príjem. Okrem dohodnutej odmeny vo výške cca 300 eur, vzniknú aj cestovné náklady spojené s vycestovaním na toto jednanie (letenka, ubytovanie, víza, poistenie, a pod.). Aký je najvhodnejší právny titul na vykonanie týchto služieb?

Ako určiť pracovný týždenný pracovný čas čašníkom v trvalom pracovnom pomere, nakoľko pracujú 12 h denne. O aký týždenný pracovný fond ide, a ako vypočítať nárok na dovolenku počas roka? Kedy vzniká nárok zamestnancovi nárok na dovolenku? Až po ukončení skúšobnej doby?

Je možné založiť pracovný pomer aj na podklade ústnej dohody so zamestnávateľom?

Postupuje zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce, ak trvá na uzavretí 6-mesačnej skúšobnej doby? Nastupujem na pozíciu informatika v obchodnej spoločnosti, pričom nemám žiadnu vedúcu pozíciu ani zamestnancov, za ktorých prácu by som zodpovedal.

Má zamestnanec nárok na odstupné podľa Zákonníka práce účinného do 31. 8. 2009, ak mu bola v mesiaci august doručená výpoveď a výpovedná doba začala plynúť od 1. 9. 2011?

Aké sú najčastejšie spôsoby skončenia pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom a kde je skončenie pracovného pomeru upravené?

Aké zmeny nastali pri skončení pracovného pomeru výpoveďou po 1. 9. 2011 a ako sa dotknú zamestnancov, s ktorými sa po tomto dátume skončí pracovný pomer?

Môže dať zamestnávateľ výpoveď z pracovného pomeru aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti? Čo v prípade, ak zamestnankyňa počas pracovnej neschopnosti otehotnie?

Zamestnávateľ mi dal výpoveď pre nadbytočnosť, ja by som však chcel skončiť pracovný pomer dohodou, je to možné? Podľa môjho názoru je pre mňa aj do budúcna lepšie skončiť pracovný pomer dohodou ako výpoveďou, predsa len môj nový zamestnávateľ sa bude pozerať na dohodu lepšie ako na výpoveď.

Podľa ust. § 15 zákona o obecnom riadení komisie obecného zastupiteľstva sú stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. O aké kontrolné činnosti ide? Má právo komisia vyžiadať informácie o výške platu jednotlivých zamestnancov? Podľa zákona odmeňovanie zamestnancov patrí do kompetencie starostu (podľa odmeňovacieho poriadku, ktorý schvaľuje len starosta a nie obecné zastupiteľstvo). Členovia komisií nie sú viazaní žiadnou mlčanlivosťou.

Existuje medzinárodný dokument, ktorý by sa komplexnejšie venoval právam a povinnostiam nie len „občanov" v Európskej únie, ale aj zamestnancov?