Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Triedený zber textilu a šatstva

Dátum: Autor/i: Mgr. Ján Ščerba, Eversheds Sutherland,advokátska kancelária, s.r.o. , Mag. Annamária Tóthová, Eversheds Sutherland, advokátska kancelária. s.r.o. Rubrika: Na aktuálnu tému

Znečisťovanie a zaťažovanie životného prostredia odpadmi má viacero negatívnych dopadov, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život. Možno to pociťovať napríklad na zmene klímy, zvyšujúcich sa nákladoch na likvidáciu nahromadeného odpadu alebo na estetike prírody, kde žiaľ, častokrát nachádzame voľne pohodený odpad. V spoločnosti badať prirodzený záujem na tom, aby sme sa vyhli podobným následkom, ktoré súvisia s produkciou odpadu. Jednou z alternatív prevencie vzniku týchto situácií je aj právna regulácia produkcie, vývozu, zberu a likvidácie odpadov.

EÚ a aj SR ako jej členský štát prijali právne úpravy, ktoré ustanovujú základné normatívne pravidlá správania sa konkrétnych subjektov v súvislosti s odpadmi. V dôsledku doplnenia jednej zo smerníc EÚ sa okruh týchto vnútroštátnych právnych noriem rozšíri a práva a povinnosti jednotlivých subjektov sa precizujú aj vo vzťahu
k textilnému odpadu
.
Väčšina ľudí si pod pojmom textil predstaví "len" oblečenie, ktoré nepochybne patrí do kategórie textilných výrobkov a pravdepodobne predstavuje jej najväčšiu časť. Uvedené potvrdzuje napríklad aj štatistika spotreby textilu v európskom priestore, podľa ktorej odevy tvoria najväčší podiel takejto spotreby, a to až 80 %. [1]
Treba však pamätať aj na to, že nielen oblečenie sa vyrába z textílií. Tie sú zakomponované v nespočetne veľa ďalších výrobkoch, akými sú napríklad bytové doplnky, nábytkové tkaniny, zdravotnícke pomôcky, ochranné prostriedky, budovy, vozidlá a podobne.
Nemožno opomínať ani skutočnosť, že spotreba a spolu s ňou aj dopyt a produkcia textilu neustále stúpajú, s čím sa zákonite spája aj vyššia produkcia textilného odpadu. Dôkazom je aj štatistika, podľa ktorej sa v rokoch 2000 - 2015 celosvetová výroba textílií takmer zdvojnásobila [1], pričom táto tendencia zvyšovania produkcie výroby textilu pretrváva až dodnes.
Povinnosť triedeného zberu textilu, ktorú ukladá EÚ, preto považujeme nielen za potrebnú, ale vo vzťahu k našej budúcnosti a budúcnosti ďalších generácií za žiaducu a nevyhnutnú.
Aké sú konkrétne opatrenia smerujúce k zavedeniu triedeného zberu textilu? Sú povinnosti uložené EÚ a vnútroštátnym právom splniteľné v stanovenom čase? V tomto článku bližšie priblížime nielen plány a ciele EÚ, ktoré vyplývajú z najnovších zmien európskej odpadovej legislatívy, ale aj to, ako sa s nimi právne a fakticky plánuje vysporiadať SR.
Odpad ako právny pojem
Na úvod je vhodné ozrejmiť, ako právny poriadok definuje pojem odpad. EÚ pristupuje k chápaniu tohto pojmu veľmi stručne, pričom podľa legálnej definície obsiahnutej v čl. 3 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc v aktuálnom znení (ďalej len "smernica o odpade") sa za odpad považuje
"každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť"
.
Vzhľadom na skutočnosť, že do zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o odpadoch") bola transponovaná aj smernica o odpade, slovenská legislatíva obsahuje podobnú definíciu tohto pojmu v § 2 ods. 1 zákona o odpadoch, podľa ktorej odpadom rozumieme
"hnuteľnú vec alebo látku, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť"
. Ide o tzv. pozitívne vymedzenie pojmu, pričom slovenský zákonodarca ďalej precizuje tento pojem aj negatívnym vymedzením, a to v § 2 ods. 2 zákona o odpadoch. Podľa neho sa za odpad nepovažuje:

„a) látka alebo hnuteľná vec, ktorá je vedľajším produktom,

b) špecifický odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu,

c) odpad, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie a spĺňa požiadavky na výrobok uvádzaný na trh ustanovené osobitný predpisom, alebo

d) odpad odovzdaný na použitie domácnosti.“

Slovenská legislatíva je teda v otázke definície odpadu celkom jednoznačná.
Z uvedenej definície je zrejmé, že pojem odpad má takpovediac objektívnu a subjektívnu úroveň. Pokiaľ nejaký právny predpis ukladá povinnosť sa veci alebo látky zbaviť, ide o naplnenie objektívnej časti pojmu odpad. Avšak ak sa niekto rozhodne zbaviť úplne funkčnej, častokrát aj novej veci, napĺňa sa subjektívna časť pojmu odpad a odpadom sa stávajú veci, ktoré by mohli i naďalej slúžiť na rovnaký účel, na aký boli vyrobené. Časté využitie subjektívnej povahy pojmu odpad aj v rámci módy vedie k vzniku veľkého množstva odpadu.
Smernica o odpade
EÚ smernicou o odpade vytvorila základný právny rámec v kontexte textilného odpadu, pričom vychádza z hierarchie odpadového hospodárstva, ktorú možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:
-
predchádzanie vzniku odpadu,
-
opätovné použitie,
-
recyklácia,
-
zhodnocovanie na iné účely, napríklad na účely energetiky, a
-
zneškodňovanie.
<
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.