Členské štáty Európskej únie (ďalej len "EÚ") majú za úlohu najneskôr od 1. januára 2025 rozšíriť triedený zber odpadov aj o zložku textil. Prevedenie tejto požiadavky do praxe majú vo vlastných rukách jednotlivé štáty. Zber textilu je špecifický predovšetkým z toho dôvodu, že ide vlastne o zber dvoch zložiek, a to textilu vhodného na opätovné použitie a odpadového textilu. Zároveň je tu aj skutočnosť, že textil na opätovné použitie často opúšťa EÚ. Jeho zmysluplné využitie, opätovné použitie, resp. využitie výrobkov z textilného odpadu v rámci Európy je otázne.
Obyvatelia EÚ vyprodukujú 12,6 ton textilného odpadu ročne. Z toho oblečenie a obuv predstavujú 5,2 milióna ton odpadu. Po prepočte na obyvateľa a rok predstavuje toto číslo až 12 kg. Z toho až 78 % spotrebiteľského textilného odpadu sa spaľuje alebo skládkuje. [1] Tieto množstvá vyprodukovaných textilných odpadov sa navyše stále zvyšujú. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo majú členské štáty EÚ povinnosť rozšíriť triedený zber o zložku textil. Do slovenskej legislatívy, konkrétne do zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. bol zapracovaný najneskorší možný termín, a to od 1. januára 2025.
Európska komisia navrhuje zaviesť povinné a harmonizované systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov (ďalej len "RZV") pre textil vo všetkých členských štátoch EÚ, teda podobne, ako je to v prípade obalov, batérií a akumulátorov a elektrozariadení. [1]
V Európe je RZV pre textil zatiaľ aktívne aplikovaná v troch krajinách, vo Francúzsku, Holandsku a Maďarsku. Prehľad krajín, ktoré zaviedli alebo plánujú zaviesť RZV pre textil, nájdete v tabuľke 1. V niektorých je uvedený aj údaj o poplatkoch v kusoch alebo kilogramoch.
Tabuľka 1