Zatiaľ sa Slovensko stále drží posledného možného termínu zavedenia zberu textilného odpadu z domácností, a to od 1. januára 2025. Z Ministerstva životného prostredia SR však už prenikajú prvé náznaky snahy o posunutie termínu o rok skôr. Spôsob financovania realizácie a prevádzkovania nemá jednotný záver. Jednou z možností je začleniť zber textilného odpadu pod povinnosti obce tak, ako to je v prípade biologicky rozložiteľných odpadov z domácností. Alternatívou je zaradiť textílie medzi výrobky, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Výdavky na zber a nakladanie s textilnými odpadmi z domácností by tak boli, zjednodušene povedané, preplácané obciam z príspevkov od výrobcov textílií. Práve o tejto možnosti si povieme viac. V posledných rokoch sa na Slovensku zbierajú textílie a šatstvo z domácností dobrovoľne, a to prostredníctvom charitatívnych a dobročinných organizácií. Zber je zameraný na opätovne použiteľné textílie a šatstvo, pričom použiteľnosť dosahuje miestami len 10 % [1].
Atraktívne sú aj tzv. "swap" stretnutia, pri ktorých si účastníci vymieňajú nositeľné oblečenie. Nevymenené kúsky organizátori odovzdávajú po dohode na charitatívne účely alebo spracovateľom textilu.
Len jeden štát
Členské štáty EÚ majú povinnosť zaviesť triedený zber textilného odpadu z domácností najneskôr od 1. januára 2025. Zavedenie systému je v individuálnej kompetencii každého členského štátu, aj keď sa stále viac poukazuje na nutnosť riešiť túto tému v nadnárodnom kontexte, ideálne v kooperácii s ekomoduláciou pod systémom rozšírenej zodpovednosti výrobcov (ďalej len "RZV"). Jediný, kto má z euročlenskej dvadsať sedmičky zavedený triedený zber textilného odpadu prostredníctvom RZV, je Francúzsko. Realizujú ho už od roku 2008. Uplatňujú tiež v praxi ekomoduláciu na textil.
Slovenský a francúzsky trh sú však úplne iné svety. Zatiaľ čo sa na Slovensku teší obľube lacný textil z ázijského trhu, ktorý oveľa skôr prechádza do fázy textilného odpadu, v roku 2019 sa vo Francúzsku opätovne zaradilo na trh s oblečením až 57,3% z vyzbieraného textilu, a to bez nutnosti dodatočnej úpravy. Pre lepšiu predstavu ide o 91 577 ton textílií a obuvi [2]. Podľa Maud Hardy, riaditeľky obehového hospodárstva Organizácie zodpovednosti výrobcov pre textil Refshion v Paríži, počas prvých 10 rokov ich členovia investovali do schémy recyklácie viac ako 150 miliónov eur. Kľúčovým zistením je, že recyklačné prevádzky ešte stále nie sú dostatočne industrializované alebo ziskové [3].
Minister životného prostredia SR, Ján Budaj, sa na tlačovej konferencii k schváleniu Programu odpadového hospodárstva na roky 2021 - 2025 z 26. novembra 2021 vyjadril, že pripúšťa aj skorší termín zavedenia povinného zberu textilného odpadu od obyvateľov ako k 1. januáru 2025. Ako uviedol, sám vidí najväčšiu prekážku v legislatíve. No ako by mal vyzerať zákon, ktorý nastaví stabilné a spravodlivé podmienky zberu a nakladania s textilným odpadom na Slovensku?
V súvislosti s touto problematikou je nevyhnutné zodpovedať aj ďalšie otázky, ako napríklad:
-
Kto bude koordinovať a financovať triedený zber odpadového textilu z domácností?
-
Čo
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
