Predmetom záujmu tohto článku nie je, koľko druhov mlieka existuje alebo posudzovať, či sa iné ako živočíšne mlieka majú právo volať „mlieko“. Mimochodom, túto otázku už vyriešil Európsky parlament, ktorý v minulom roku schválil zákaz slovne alebo vizuálne označiť potraviny na rastlinnej báze názvom odvodeným od mliečnych výrobkov (mlieko, smotana a pod.). Cieľom príspevku je poukázať na rozdielne vnímanie obalov, v ktorých sa mlieko nachádza, a z toho v budúcnosti vyplývajúce plnenie cieľa pre triedený zber, ktorý vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica SUP“).
Obal, výrobca obalov, systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov
Podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o odpadoch"), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a o odpadoch z obalov je obal výrobok, ktorý sa používa na balenie tovaru, jeho ochranu, manipuláciu s ním, dodávanie a prezentáciu, od surovín po výrobky, od výrobcu po používateľa alebo spotrebiteľa spĺňajúc kritériá podrobnejšie definujúce obal. Nevratné časti používané na tie isté účely sa považujú tiež za obaly [1], [2]. Výrobcom obalov je v súvislosti s predajom mlieka v obaloch, ale aj minerálok, piva, ovocných a zeleninových štiav (zámerne sa zameriavame na kvapalné požívateľné skupenstvo) vo väčšine fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá plní tovar do obalov a uvádza na trh tovar pod svojou obchodnou značkou, alebo je to osoba, pre ktorú sa mlieko, minerálky a iné plnia a pod ktorej obchodnou značkou sa uvádzajú na trh, alebo osoba, ktorá prepraví alebo si nechá prepraviť cez štátnu hranicu SR mlieko či minerálky v obaloch a uvádza ho na trh alebo do distribúcie v SR [1]. Týmto výrobcom vyplývajú zo