Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Mlieko ako komplikácia v systémoch triedeného zberu v prostredí Slovenska?

Dátum: Rubrika: Na aktuálnu tému

Predmetom záujmu tohto článku nie je, koľko druhov mlieka existuje alebo posudzovať, či sa iné ako živočíšne mlieka majú právo volať „mlieko“. Mimochodom, túto otázku už vyriešil Európsky parlament, ktorý v minulom roku schválil zákaz slovne alebo vizuálne označiť potraviny na rastlinnej báze názvom odvodeným od mliečnych výrobkov (mlieko, smotana a pod.). Cieľom príspevku je poukázať na rozdielne vnímanie obalov, v ktorých sa mlieko nachádza, a z toho v budúcnosti vyplývajúce plnenie cieľa pre triedený zber, ktorý vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica SUP“).

Obal, výrobca obalov, systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov
Podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o odpadoch"), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a o odpadoch z obalov je obal výrobok, ktorý sa používa na balenie tovaru, jeho ochranu, manipuláciu s ním, dodávanie a prezentáciu, od surovín po výrobky, od výrobcu po používateľa alebo spotrebiteľa spĺňajúc kritériá podrobnejšie definujúce obal. Nevratné časti používané na tie isté účely sa považujú tiež za obaly [1], [2]. Výrobcom obalov je v súvislosti s predajom mlieka v obaloch, ale aj minerálok, piva, ovocných a zeleninových štiav (zámerne sa zameriavame na kvapalné požívateľné skupenstvo) vo väčšine fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá plní tovar do obalov a uvádza na trh tovar pod svojou obchodnou značkou, alebo je to osoba, pre ktorú sa mlieko, minerálky a iné plnia a pod ktorej obchodnou značkou sa uvádzajú na trh, alebo osoba, ktorá prepraví alebo si nechá prepraviť cez štátnu hranicu SR mlieko či minerálky v obaloch a uvádza ho na trh alebo do distribúcie v SR [1]. Týmto výrobcom vyplývajú zo zákona o odpadochpovinnosti z rozšírenej zodpovednosti výrobcu, teda "vyhradené povinnosti" ako napríklad: registrácia v registri výrobcov obalov, predchádzanie vzniku odpadov, zameranie sa na dizajn a materiálové zloženie výrobku, informovanie spotrebiteľa, zabezpečenie nakladania s výrobkom, ako aj plnenie cieľov a limitov odpadového hospodárstva - napríklad dosahovať mieru zhodnotenia a recyklácie z obalov uvedených na trh či zabezpečiť plnenie cieľov zberu. Ich plnenie sa v súčasnosti zabezpečuje kolektívne, prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len "OZV") pre obaly, keďže odpad z obalov výrobcom uvedených na trh alebo do distribúcie bude súčasťou komunálneho odpadu. Od roku 2022 sa však na Slovensku spustí zálohovanie jednorazových obalov na nápoje, ktoré rozdelí výrobcov obalov v kolektívnom plnení na "nápojových", ktorých plnenie vyhradených povinností bude zabezpečovať Správca zálohového systému, a "ostatných", ktorí ostanú v pôsobnosti OZV. A tu nám vzniká pomyselná deliaca čiara, kedy je potrebné definovať, čo sa považuje za nápoj a čo nie, prípadne, ktorý obal je obalom nápojovým [3]. Zo súčasného systému kolektívneho plnenia prostredníctvom OZV sa vyčleňujú jednorazové obaly na nápoje z plastu (fľaše) alebo kovu (plechovky) s objemom 0,1 l až 3 l vrátane [4]. Rozdiel medzi zákonom č. 302/2019 Z.z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.