Daňové konanie

V daňovom konaní vznikajú obciam aj jeho účastníkom rôzne výdavky a nie vždy je jasné, kto ich má uhradiť. Tento článok vysvetľuje najčastejšie situácie, kedy má nárok na úhradu svedok, držiteľ listiny či ustanovený zástupca. Zároveň upozorňuje na lehoty, pri ktorých nárok zaniká.

V praxi obcí často nastávajú situácie, keď daňový subjekt nemôže konať osobne – či už z dôvodu pobytu v zahraničí, výkonu trestu alebo neznámeho pobytu. V takýchto prípadoch je potrebné zabezpečiť jeho zastupovanie. Článok prináša prehľad právnych možností a praktické odporúčania, ako má obec postupovať pri ustanovení zástupcu daňovému subjektu v súlade s daňovým poriadkom.

Daňové konanie pred obcou sa riadi jasnými pravidlami, ktoré majú chrániť práva daňového subjektu a zároveň zabezpečiť spravodlivé rozhodovanie obce. Tento článok vysvetľuje, ako majú obce pri správe miestnych daní postupovať a aké základné zásady musia dodržiavať pri uplatňovaní platnej právnej úpravy.

Podľa zákona o miestnych daniach sa daňová povinnosť, ktorá sa týka stavieb, určuje na základe účelu ich využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Aj keď sa stavba fakticky nevyužíva, jej klasifikácia pre daňové účely by mala byť založená na deklarovanom účele využitia, ktorý nemusí zodpovedať využitiu uvedenému v stavebnom povolení. Nasledujúci príspevok odpovedá na otázku, či nevyužívanie stavby ovplyvňuje jej kategorizáciu a výšku daňovej povinnosti.

Listiny sú jedným z významných dôkazov, ktoré možno použiť v daňovom konaní pred obcou. V článku sa dozviete, ako sa listiny v daňovom konaní využívajú a aké obsahové náležitosti musia spĺňať.