Neoprávnené nakladanie s odpadmi môže mať pre páchateľov správnoprávne aj trestnoprávne následky. Článok pomáha rozlíšiť, kde je medzi nimi hranica a aké sankcie v praxi prichádzajú do úvahy. Zároveň upozorňuje na slabé miesta právnej úpravy, ktoré môžu znižovať preventívny účinok postihu. Vďaka rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky umožňuje lepšie pochopiť, ako sa pravidlá uplatňujú v konkrétnych prípadoch.
Na rozdiel od trestného práva neexistuje v oblasti správneho práva priestupok alebo iný správny delikt, ktorý by generálne postihoval neoprávnené nakladanie s odpadom.
Jednotlivé úkony, ktoré spadajú pod pojem nakladanie s odpadom, sa postihujú na základe rozdielnych priestupkov a iných správnych deliktov.Základným predpisom postihujúcim neoprávnené nakladanie s odpadom v oblasti správneho práva je zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“). Okrem zákona o odpadoch postihovanie neoprávneného nakladania s odpadmi je rozvinuté aj v iných právnych predpisoch vrátane zákona č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. alebo v rámci zákona č. 58/2014 Z.z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.
Podľa § 3 odsek 2 zákona o odpadoch sa za nakladanie s odpadom považuje
„zber, preprava, zhodnocovanie vrátane triedenia a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa aj konanie obchodníka alebo sprostredkovateľa“
. Táto definícia nakladania s odpadom bola prebratá z článku 3 bodu 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len smernica o odpade).
1)
Výpočet činností, ktoré tvoria nakladanie s odpadom, je taxatívny.
2)
Oproti definícii nakladania s odpadom rozvinutej v § 131 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v z. n. p. (ďalej len „TZ“) zákon o odpadoch nezahŕňa pod definíciu nakladania s odpadom vývoz a dovoz odpadu. Vývoz a dovoz odpadu sa týka cezhraničnej prepravy odpadu, na ktoré sa vzťahuje separátne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2024/1157 z 11. apríla 2024 o preprave odpadu, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 a (EÚ) 2020/1056 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1013/2006 (ďalej len „nariadenie preprave o odpadu“).
3)
Podľa nariadenia o preprave odpadu sa za dovoz považuje dovoz
„akýkoľvek vstup odpadu do Únie okrem tranzitu cez Úniu“
4)
a za vývoz sa považuje
„akýkoľvek výstup odpadu z Únie okrem tranzitu cez Úniu.“
5)
Vzhľadom na to, že pojem preprava nie je definovaný ani v zákone o odpadoch, ani v smernici o odpadoch, vychádzame z definície obsiahnutej v nariadení o preprave odpadu, podľa ktorého sa za prepravu považuje
„doprava odpadu určeného na zhodnotenie alebo zneškodnenie z miesta, z ktorého sa doprava začína, až po prijatie odpadu zariadením, ktoré vykonáva zneškodnenie alebo zhodnotenie v krajine určenia, ktorá sa uskutočňuje alebo plánuje uskutočniť“
, pričom doprava odpadu sa uskutočňuje buď cezhranične medzi dvo