Predovšetkým pre stavovce predstavuje bisfenol A vážne nebezpečenstvo. Pre svoju schopnosť nahrádzať hormón bolo jeho používanie v minulosti limitované. Od polovice roka 2026 je v styku s potravinami úplne zakázaný. Jeho náhrada je však v istých prípadoch komplikovaná, a preto boli udelené výnimky. Posledný termín používania BPA v styku s potravinami v špecifických prípadoch je 20. január 2029.
Bisfenol A, známy aj pod skratkou BPA sa vyjadruje chemickým vzorcom C15H16O2.
Ide o organickú zlúčeninu s dvoma hydroxylovými skupinami viazanými na aromatické krúžky.
Práve to je kľúčové pre jeho chemické vlastnosti.
[1]
„A“ v skratke
označuje špecifickú štruktúru, ktorá sa v tejto chemikálii nachádza. Ide o označenie prítomnosti fenolových skupín spojených s konkrétnym uhlíkovým reťazcom.
Je to jedna z najznámejších foriem bisfenolu.
Jeho nebezpečenstvo spočíva vo vlastnosti
napodobňovať estrogén, ide o druh endokrinného disruptora. Ovplyvňuje plodnosť, počas tehotenstva môže narušiť vývoj plodu, ktorý je obzvlášť citlivý na látky ovplyvňujúce hormóny. Novšie výskumy tiež naznačujú, že BPA môže negatívne ovplyvniť imunitný systém, zvyšovať počet určitých imunitných buniek a prispievať k vzniku autoimunitných ochorení, ako je astma.
[2]
U voľne žijúcich živočíchov
pôsobí negatívne predovšetkým na stavovce, a to pre skôr spomínané zamieňanie s estrogénom. Tieto účinky sú najviac zdokumentované u rýb, kde štúdie preukázali narušenie endokrinného systému. BPA vedie k premene samcov na samičky, proces známy ako
hormonálna interferencia. Na druhej strane, BPA sa vo väčšine environmentálnych podmienok nepovažuje za perzistentný a neakumuluje sa v živých organizmoch, čo znamená, že po zastavení jeho uvoľňovania rýchlo zmizne z prost