BRKO

Environmentálny fond (ďalej len „EF“) zverejnil v polovici septembra 2023 zoznam miest a obcí, ktoré podali žiadosť o príspevok za zhodnotenie kuchynského odpadu podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 67/2021 Z. z. za rok 2022.

V tomto článku sa zameriam na jeden z príkladov reálneho nakladania s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom (ďalej len „BRKO“) v obci. Na jednej strane uvediem legislatívne znenie a následne podložím faktami z praxe. Nechcem byť negatívna, iba chcem poukázať na stále rovnaký problém, s ktorým sa pasujeme či už v komunálnej, alebo priemyselnej sfére, a tým je chýbajúca odpadárska infraštruktúra.

Kompost vyrobený z vyzbieraného bioodpadu pomáha pôde získať späť potrebné živiny. Na stoloch tak môžeme mať zdravšie potraviny a každý z nás môže správnym triedením bioodpadu prispieť k boju proti klimatickým zmenám.

Od 1. januára 2021 budú mať samosprávy povinnosť zaviesť a zabezpečiť triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (ďalej len „kuchynský biologický odpad“ alebo „KBO“). O tom, že nejde o malý objem svedčia dostupné analýzy. Jeden občan SR vyprodukuje ročne približne 80 – 100 kg kuchynského biologického odpadu. Tento odpad, na prevažnej časti územia Slovenska stále končiaci na skládkach, má spomedzi všetkých druhov komunálneho odpadu najfatálnejšie environmentálne dôsledky. Hnijúce zvyšky potravín totiž produkujú tzv. skládkový plyn (LFG) zložený z metánu, oxidov dusíka a sírovodíka. Tieto zvyšky sú veľkým rizikom aj pre podzemné vody. KBO je zároveň vítanou „živnou pôdou“ pre šírenie baktérií, z čoho vyplývajú jeho zdravotné riziká. O zmysle triedeného zberu KBO a jeho „odklonenia“ od skládok teda nemá zmysel diskutovať.

Odpoveď na otázku položenú v nadpise nie je jednoznačná. Závisí od mnohých faktorov, spôsobu realizácie daného zberu a spôsobu zhodnotenia bioodpadu na kompost, teplo alebo energiu. Od 1. januára 2021 zákon  č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zrušil výnimky na triedenie kuchynských biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (ďalej len „BRKO“) z domácností. Ostala len dočasná výnimka pre energetické zhodnocovanie a výnimka pre územie, na ktorom je zavedené domáce kompostovanie. Dnes vieme, že všetky úspešné príbehy európskych samospráv s vysokými mierami vytriedenia komunálnych odpadov začínajú pri triedení BRKO z domácností.

V odpadovom hospodárstve nastáva na Slovensku revolúcia. Súvisí to s približovaním cieľov, ktoré máme v tejto oblasti stanovené. Najbližším je povinnosť zaviesť triedený zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu od roku 2023 pre všetky samosprávy, pričom pre väčšinu z nich táto povinnosť nadobúda účinnosť už 1. januára 2021.

Príspevok poukazuje na vývoj zloženia komunálnych odpadov na Slovensku v porovnaní rokov 2010, 2017, 2018 a 2019. Za sledované obdobie došlo k nárastu celkovej produkcie komunálnych odpadov, pod čo sa podpísal predovšetkým nárast biologicky rozložiteľného odpadu, ako aj papiera a lepenky, plastových odpadov a predovšetkým kovových odpadov. Napriek tejto skutočnosti má SR rezervy v zhodnocovaní komunálneho odpadu, čo sa prejavuje v neplnení cieľov v oblasti materiálového zhodnocovania odpadov a nepriaznivej štruktúre zloženia komunálnych odpadov.

Kvalita pôdy sa z roka na rok zhoršuje. Až 49 % slovenských pôd trpí nejakou formou erózie. Tá zásadne zhoršuje jej prirodzené vlastnosti dôležité pre produkciu potravín, vodozádržnú funkciu a schopnosť viazať uhlík. Chýbajúcu organickú hmota nie je možné dodať umelými hnojivami. Prirodzeným zdrojom živín pre pôdy a pestované rastliny sú organické hnojivá – kompost a digestát.

Príspevok analyzuje mieru, ktorou môže prispievať inštitút biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu k predchádzaniu a zmierňovaniu dopadu klimatických zmien na ľudskú spoločnosť. Nedávne štúdie poukazujú na vysokú mieru zneškodňovania odpadov vo forme skládkovania. Predovšetkým biologický rozložiteľný komunálny odpad môže vo forme spracovania v kompostárni alebo v bioplynovej stanici prispievať k dosahovaniu cieľov uhlíkovej neutrality.